Štadión na predaj
Ktovie, či trenčianskeho primátora inšpiroval svetový šampionát v Helsinkách k myšlienke, že treba chytro, chytro, kým je hokej taký populárny, predať Zimný štadión Pavla Demitru.
Myšlienka je to však zvrátená. Veď stotisíc eur za také veľké športové zariadenie, to je skutočne za facku. Napriek tomu, že si vyžaduje rekonštrukciu.
Rýchlosť, s akou sa chce Richard Rybníček zbaviť bremena na svojich pleciach, je podozrivá. Rovnako ako hlavný argument, že by pri úniku čpavku zo starého chladiaceho stroja museli evakuovať deväťtisíc obyvateľov. Táto eventualita je totiž vedeniu mesta známa aspoň pol druha roka a tomu, či je naozaj taká závažná, odporuje tvrdenie radnice spred mesiaca, že havária určite nehrozí.
Prečo zrazu treba tak súrne konať, že mienia obísť aj zákon o verejnom obstarávaní a kupca už dopredu vybrali? Bez garancie, že prvoligový klub bude môcť aj po roku využívať štadión za prijateľných podmienok?
Lepšie by bolo, keby pán primátor napočítal do desať a potom to rozdýchal. Úspechy Slovákov na prebiehajúcich majstrovstvách sveta dokazujú, že hokej mládežnícky i ten profesionálny, a to nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách, sa oddá podporovať. A nerozhodovať o jeho existencii iba na základe okamžitého zisku. Najmä ak ide o dôležitú súčasť spoločenského života a povedomia na regionálnej i celoštátnej úrovni.