Koniec rovnej dane
Pomaly, ale isto sa blíži definitívny koniec takzvanej rovnej dane. Čaká nás pre to katastrofa? Začneme zaostávať vo vývine? Staneme sa ekonomicky nespravodlivou krajinou?
Podobné úvahy by mali aký-taký zmysel azda iba vtedy, keby sme doteraz vďaka rovnej dani boli krajinou prosperity, progresu a spravodlivej ekonomiky. Takej nehoráznosti však nemôžu veriť hádam ani v centrále SDKÚ či v Liberálnom dome.
Netreba sa potácať od jedného mantinelu k druhému. Rovná daň v čase jej zavedenia naozaj vo všeličom pomohla. Predovšetkým zjednodušila prekomplikovaný systém plný dier. To, že sa magická sadzba stanovila na 19 percent, bolo ešte to najmenej podstatné. Podstatnejšia na celej daňovej reforme bola likvidácia výnimiek a výnimiek z výnimiek. Výber daní sa zvýšil, štát z rovnej dane profitoval.
To však, pochopiteľne, nemalo nič spoločné s úvahami o spravodlivosti. Prílev zahraničných investícií a rast hospodárstva na začiatku milénia neboli zadarmo. Vyššiu konkurencieschopnosť Slovenska zaplatili jeho obyvatelia aj vo svojich mizerných mzdách a mizerných dôchodkoch. Ak chce niekto za ekonomický rast chváliť rovnú daň, mal by vedieť priznať i toto.
Je smiešne, keď o spravodlivosti rovnej dane rozumujú politici zo strán, ktorých spriatelené firmy sídlia v londýnskych poštových schránkach a peniaze vyvážajú zo Slovenska do daňových rajov. Je to podobné, ako keď konferencie o potrebe likvidovať štát usporadúvajú rôzni požierači štátnych peňazí. Alebo ako keď nedávno nad biednym osudom živnostníkov nariekali aj takí, čo na daňový úrad každoročne posielajú podvodné doklady, podľa ktorých nič nezarobili, a teda ani nič nezdania.
Ani tá najrovnejšia z rovných daní nezabráni chytrákom „optimalizovať“, prípadne celkom obchádzať daňové povinnosti. Ak dnes poniektorí z nich (a z ich politických ochrancov) prorokujú, že po zvýšení dane z príjmu fyzických i právnických osôb bude zo Slovenska utekať kapitál, nehovoria o nikom inom než o sebe a im podobných.
Čo je „spravodlivejšie“ v situácii, keď štát peniaze potrebuje (inak sme v svrabe všetci)? Keď tie peniaze vyberie z vreciek všetkých pri nákupoch potravín, liekov či textilu bez ohľadu na ich majetkové pomery? Alebo keď sa poskladajú síce tiež všetci, ale prostredníctvom odstupňovaných daní z príjmu? Každý, kto hovorí o nespravodlivosti progresívneho zdanenia, by mal túto otázku zodpovedať. Pretože isté je iba jedno: štát si v dnešnej situácii tie peniaze niekde vyberie.
Koľko si štát bude chcieť vybrať od fyzických ľudí oproti firmám, aké konkrétne daňové pásma zavedie a tak ďalej… to všetko budú otázky do ďalšej diskusie. Možno aj o spravodlivosti. Lenže to už bude rovná daň minulosťou – a svet sa nezrúti do priepasti, ani Slovensko sa neprepadne do tretieho sveta. Akurát budú mať niektoré think-tanky zasa raz o čom dumať.