Signál
Ak by sme hľadali nejaký kľúč, podľa ktorého by bolo možné zaradiť slovenských politikov, tak okrem klasického pravo-ľavého delenia by najjednoduchšie "triedenie duší" bolo podľa toho, prečo v nej vlastne sú.
Pre časť z nich je politika skutočne povolanie, ďalší sa tak aspoň tvária, no a potom sú tu takí, pre ktorých je to predovšetkým biznis a ani sa neunúvajú čosi predstierať.
Do ktorej kategórie patrili viacerí zástupcovia SNS na čele so svojím predsedom, je ľahké uhádnuť. Ten sa za prvej Ficovej vlády síce k vytúženej stoličke ministra obrany nedostal, zato jeho strana získala rezorty výstavby a životného prostredia, cez ktoré tečú miliardy z eurofondov.
Zástupcovia SNS ostali verní svojej povesti – správali sa ako povestný cap, ktorý sa stal záhradníkom. Práve na ich ministerstvách vznikli aj najväčšie kauzy prvej vlády Roberta Fica: emisie a nástenkový tender.
Za normálnych okolností by strana, ktorej ministrov väčší koaličný partner vyhadzoval ako na bežiacom páse, odišla z vlády i sama. Lenže SNS nebola nikdy štandardná strana, lebo viac ako o verejné blaho jej vždy išlo o blaho vlastné.
Súd by sa v kauze nástenkového tendra nemal na nedostatok dôkazov sťažovať. A ak opäť nedôjde k nejakej procesnej chybe, tak je dosť možné, že sa konečne dočkáme precedensu. Bol by to dobrý signál pre verejnosť, ale najmä pre rôznych „podnikavcov“, lebo eurofondy sú stále veľkým lákadlom.
Navyše aj keď je súdnictvo formálne nezávislé, pre súčasnú vládnu garnitúru by bolo veľkým plusom, keby mohla argumentovať, že za našej vlády bol pre korupciu odsúdený prvý politik.