Úžasné princípy
Princípy v politike sú úžasná vec. Alebo úžasný trapas. Záleží na okolnostiach. Trápne je, keď sú princípy od začiatku hlúpe a pomýlené. Nemenej trápne je, keď sa inak ctihodné princípy nedodržiavajú.
Predsedu KDH a bývalého ministra dopravy Jána Figeľa vraj prekvapila výška odstupného pre bývalú generálnu riaditeľku Slovenskej pošty Marcelu Hrdú. Priznajte sa: prekvapuje vás týmto tvrdením Ján Figeľ?
Figeľova argumentácia v prípade platinového padáka pre manažérku firmy, ktorá je v strate, má vskutku železnú logiku. Bývalý minister vraj nepodpísal konkrétnu sumu, ale len princípy. Tie, na základe ktorých bola nehorázna suma vyplatená, dodajme… Terajší minister má však podľa Figeľa tie princípy zachovať, pretože sú správne. Zároveň však má podľa hovorcu KDH nový minister „namiesto alibistického očierňovania pristúpiť k úprave podobných zmlúv“.
Vynikajúca obhajoba, však? Figeľ podpíše princíp, podľa ktorého môže byť nižšia strata z dôvodu smrti žalobcu, ktorý sa so Slovenskou poštou súdil o štyri milióny, považovaná za dobrý hospodársky výsledok. Princíp, ktorý umožnil, aby na základe takto „zlepšeného“ výsledku (namiesto mínus dvanásť „iba“ mínus osem miliónov za minulý rok) odchádzala riaditeľka z firmy, v ktorej strávila 14 mesiacov, odmenená peknými 178-tisíc eurami. Figeľovo riešenie? Jeho nástupcovia nemajú riešiť princíp – ktorý je očividne hlúpy od začiatku – ale vyjednávať s manažérmi o konkrétnej výške odmeny.
Príbeh tajnej výstavby farmaceutickej fabriky v západoslovenských Malackách je tým druhým prípadom. Asi tisíckrát sme o bývalej vláde počuli, že nech bola, čo bola, nech dopadla, ako dopadla, nepochybne bola vzorom v transparentnosti svojho konania. Niežeby to bolo celé nepravda. Povinné vešanie zmlúv týkajúcich sa verejných peňazí na internet síce samo osebe nedokáže zabrániť korupcii a klientelizmu, no v každom prípade je vítané. Rovnako niektoré iné legislatívne opatrenia, ktoré priestor pre korupciu aspoň teoreticky zmenšujú.
Lenže ak sa dnes niekto čuduje, prečo sú obyvatelia Malaciek zásadne proti niečomu v podstate tak normálnemu, ako je fabrika na liečivá, nech sa opýta, prečo investícia musela byť utajená ako celok (ak už sa dá vzhľadom na strategický význam pochopiť čiastočné utajenie niektorých detailov). Akoby sa v Malackách nebudovalo zariadenie na výrobu vakcín, ale v skutočnosti raketové silo.
Prirodzene, pointa sa natíska. Nemôže sa nenatískať. Keď vláda odmietne ponuku pozemkov (za jedno euro), know-how a technológií od dávno zavedenej firmy v Šarišských Michaľanoch a namiesto toho investuje na opačnom konci republiky milióny bez toho, aby bol známy prevádzkovateľ, čo si pomyslíte? Asi vám hlavou prejde podobný záver ako v prípade astronomického odchodného pre manažérku stratovej štátnej firmy. To sú tie princípy nedodržiavané či hlúpe. Výsledkom býva to isté – lietajú peniaze.