Vysokoškoláci a pľuvance
Povzdych starej dámy, že nikdy u nás nebolo toľko vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale ani toľko zapľuvaných chodníkov, veľmi trefne vyjadruje podstatu dnešnej spoločnosti.
Slovenské vysoké školy vznikali po revolúcii tak, že Akreditačná komisia kývla prakticky každému a vďaka tomu ich dnes máme 39! Je preto celkom pochopiteľné, že minister školstva chce mať v tejto veci právo veta.
Na otázku, či nové vysoké školy vznikajú z potreby poskytnúť študentom kvalitnejšiu výučbu, alebo preto, že partia kamarátov si urobí „biznis plán“ s cieľom vytiahnuť z vreciek rodičov peniaze, existuje vcelku ľahká odpoveď.
Aj keď sú svetlé výnimky, drvivá väčšina súkromných škôl poskytuje ten istý „produkt“ ako už existujúce štátne školy, len s tým rozdielom, že si zaň poslucháči zaplatia. V týchto inštitúciách platí nepriama úmera: o čo menej vedy a výskumu, o to viac externistov, ktorí sa stali priam synonymom nekvalitného vzdelania.
V krajine, kde je momentálne viac ako tretina mladých ľudí bez práce, by tento problém mal daňových poplatníkov trápiť oveľa viac ako nejaký deň daňovej slobody, lebo ich to vyjde veľmi draho. Zisky súkromných vysokých škôl totiž prostredníctvom sociálnych dávok zaplatíme my všetci.
Vláda má preto nielen právo, ale priam povinnosť posudzovať vznik nových škôl z hľadiska ich kvality a potrieb spoločnosti.