Výrečné tradície
Stav demokracie v štáte charakterizuje aj to, ktoré osobnosti z histórie sa vyberajú pre mládež za vzor a ako sa k novodobým kultom stavia spoločnosť.
Západne od Budapešti v dedine Csókakö odhalili sochu Miklósovi Horthymu. Nie je prvá ani posledná, nedávno mu vztýčili sochu aj v obci Kereki. Po ňom a po ďalších pohlavároch fašistického režimu teraz pomenúvajú v Maďarsku parky, námestia a ulice.
Horthy sa „vyznamenal“ krvavými jatkami pri potlačení republiky rád, prvými protižidovskými zákonmi v Európe a nastolením diktatúry podľa vzoru svojho priateľa Benita Mussoliniho. Neskôr sa stal spojencom Adolfa Hitlera, jeho armáda sa podieľala na agresii proti Juhoslávii a Sovietskemu zväzu. Spravodlivému súdu sa vyhol iba vďaka tomu, že ho na sklonku vojny nemeckí nacisti nahradili ešte oddanejšími fašistami zo strany Šípových krížov.
Na oslavách v predvečer 144. výročia narodenia Horthyho sa zúčastňujú najmä extrémisti z ultrapravicovej strany Jobbik, ale ani činiteľom vládneho Fideszu tieto tradície nie sú cudzie. Dokazujú to aj aktivity predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra, ktorý napriek odporu rumunských úradov chce cez hranice previesť a v Sedmohradsku pietne pochovať telesné pozostatky niekdajšieho politika a spisovateľa Józsefa Nyiröa. Ten sa k rasistickej ideológii Šípových krížov hrdo hlásil aj po vojne v španielskom exile.
A keď maďarskí odbojári protestovali? Vypoklonkovali ich z budovy ministerstva vnútra.