Nad nami, pod nami
Podľa odhadu náš štát prišiel iba v roku 2010 o viac ako dve miliardy eur na uniknutej dane z pridanej hodnoty.
Ak by dokázal zvýšiť svoju efektivitu pri výbere DPH aspoň na úroveň priemeru Európskej únie, v našom rozpočte by bolo každoročne zhruba o miliardu eur viac ako doteraz.
Pridajme k tomu úniky na spotrebných daniach. Nezaplatené odvody zamestnávateľov za svojich zamestnancov. Podnikateľské úvery, ktoré sa nikdy nesplatia. Vytunelované firmy. Milióny, ktoré pri tendroch zostanú za nechtami „motivovaných“ úradníkov. Milióny v podobe sprenevery a korupcie.
Každoročne nás takto biele goliere – tie, čo kradnú, ale aj tie, čo majú moc, ale nie schopnosti zaraziť to – okradnú o iks nových bytov pre mladé rodiny, prístrojov pre nemocnice, škôlok pre deti, učebníc pre školákov… Vyberte si. Nám, obetiam tohto okrádania, sa pritom nahovára, že žijeme v úžasnej spoločnosti, pretože keď sa trochu posnažíme, aj my sa vraj môžeme vyšvihnúť medzi nich: medzi tie sčasti zlodejské a sčasti neschopné biele goliere, ktoré sú nad nami.
Čo urobiť s frustráciou? Na to sú osvedčené recepty. Tým, čo sú nad nami, vyhovuje, keď sa náš hnev nasmeruje na tých, čo sú ešte hlbšie pod nami. A mnohí z nás sa do pasce chytajú: vraj sa máme zle preto, lebo Rómovia si kráľovsky žijú z našich daní a masovo zneužívajú sociálny systém. Sú hluční a kradnú. Bieli páchatelia podvodov, daňových únikov, korupcie, vrážd, krvavých bitiek na štadiónoch, prepadov bánk, záložní… tí majú vždy svoje konkrétne meno. Rómski páchatelia majú iba svoju etnicitu. Načo rozlišovať? Sú to skrátka „oni“. Cigáni.
Popri „klasických“ rasistoch sa práve cez sociálne témy stávajú rasisti aj z ľudí, ktorí by si to nikdy nepriznali. Je to podobné, ako keď v niektorých krajinách nenávisť k prisťahovalcom nehovorí o farbe ich pleti alebo o ich inej kultúre, ale o tom, že „berú prácu domácim“. Výsledok býva rovnaký: kolektívna vina, kolektívna nenávisť. Nerieši sa nedostatok práce, ale údajný prebytok cudzincov.
Takzvaný rómsky problém je u nás z tohto uhla pohľadu súčasťou akejsi perverznej verzie sociálneho zmieru. Nad otvorenými prejavmi rasizmu si kompetentní verejne poplačú a porozprávajú o potrebe „komplexných riešení“. A ľudia si môžu ďalej pokojne ventilovať svoje frustrácie na menšine, ktorá ich vraj vyžiera a terorizuje.
Jedinci so zvlášť vyberanou inteligenciou sa môžu anonymne tešiť z toho, keď policajt namiesto udržiavania poriadku v obci postrieľa za bieleho dňa niekoľko ľudí.
Zrejme si vôbec nebudú pripadať ako hlupáci, keď budú nabudúce na margo „rómskej kriminality“ vykrikovať: „A čo robí naša polícia?!“
Hlavné je, že narušený nie je zmier voči bielym golierom, ktoré iba na DPH každoročne ukradnú toľko, že by to u nás na celý rok pokrylo všetky vyplatené dávky v hmotnej núdzi, príspevky na bývanie aj s aktivačnými príspevkami dohromady.