Pravá solidarita
Minulý týždeň sme si z úst poslancov za stranu, ktorá nesie vo svojom názve slovo solidarita, vypočuli veľa demagógie. Vraj už nielen lenivým Grékom (do Atén z Bratislavy nešiel zatiaľ ani cent), ale aj "španielskemu neschopnému, ale vysmiatemu bankárovi" budeme denne prispievať na plat desaťtisícmi eur.
Tie však nie sú určené na šampanské pre bohatých Španielov, ale na záchranu eura, a tým aj peňazí, ktoré si poctivo našetrili naši ľudia. Odísť teraz z eurozóny, a tým aj z únie do izolácie, aby sme neboli „východnou guberniou“, ale západnou?
Skôr ako začne ktosi frflať, že sa od nás vyžaduje prejav solidarity, mal by si uvedomiť, ako Slovensko profituje na vstupe do EÚ a eurozóny. Zabudneme zrazu na výhody voľného trhu kapitálu a pracovných síl, na množstvá spoločných projektov v školstve, doprave a ostatných odvetviach. Ročne prispievame do rozpočtu únie 800 miliónmi eur, ale prijímame vyše tri miliardy!
Pritom nejde iba o makroekonomiku. Konečne sa nám vďaka európskym a nórskym fondom pred očami menia centrá miest a obcí, obnovujú sa pamiatky, školy, prírodné zákutia. Milióny idú na kanalizáciu, čističky, zariadenie nemocníc. Pritom sme zatiaľ využili len necelú tretinu zo sumy vyčlenenej na roky 2007 až 2013.
Mnohé mestečká a dediny by si svoj rozvoj bez eurofondov nedokázali predstaviť. Nech im sulíkovci vysvetlia, že projekt Európska únia bol nezmyslom. Iste by ich poslali kadeľahšie.