Čo sa mení?
Miloslavu Zemkovú z funkcie riaditeľky RTVS odvolala tá istá politická sila, ktorá ju tam pred rokom a pol dosadila.
Tá politická sila sa nazýva vládna väčšina v Národnej rade SR. Jediným hmatateľným rozdielom je zatiaľ to, že vládna väčšina, ktorá v roku 2010 z dvoch dovtedajších skonštruovala jedno verejnoprávne supermédium, nosila tak zafarbené politické tričká, kým dnes ich nosí zafarbené onak. Čo sa mení okrem toho?
To, že jedna garnitúra si napíše zákon, ktorý jej umožní na čelo verejnoprávneho média posadiť vybraného kandidáta rovno hlasovaním v pléne a nasledujúca garnitúra si potom taký zákon rada osvojí, o žiadnej veľkej zmene nenasvedčuje.
Rovnako nijakou veľkou novinkou nie je ani to, že časť divákov z jednej strany spektra sa možno teraz teší na „politicky prítulnejší“ rozhlas a televíziu, zatiaľ čo tí z opačnej strany spektra veštia katastrofu, normalizáciu a totalitu. Ozajstnou novinkou by bolo, keby od mena a tváre riaditeľa prestala raz závisieť politická spokojnosť či nespokojnosť tej aktuálnej parlamentnej väčšiny, ktorá za neho zodvihla ruku. Vtedy by aj meno a tvár riaditeľa prestali závisieť od politickej spokojnosti vládnej väčšiny.
Novinkou by bolo, keby od mena riaditeľa už natoľko nezáviselo, ktorí kamaráti a ich externé firmičky dostanú zarobiť, ktorí externí zvukári, kameramani, herci a režiséri budú za peniaze koncesionárov suplovať to, čo má byť alfou a omegou verejnoprávneho média, totiž výrobu programu.
Je smiešne požadovať od televízie autoritatívny pohľad na spoločnosť, keď ho vlastne nemá pri čom formulovať, pretože nakupuje všetko hotové a predžuté. Dopovedzme, že pod autoritatívnym pohľadom na spoločnosť si treba predstaviť aj čosi viac ako len obsah večerných správ. Čosi, čo sa nedá nariadiť, sotva to vznikne na poradách u riaditeľa, a už vôbec nie na poradách riaditeľa s politikmi.
To všetko by boli novinky v histórii televízie, ktorej za posledných dvadsať rokov nešéfoval ani jeden riaditeľ až do konca svojho obdobia. Večná otázka: čo najprv? Najprv umožniť kontinuálne dlhodobo pôsobiť jednému riaditeľovi, kým nevznikne požadovaná kvalita, alebo meniť riaditeľov dovtedy, kým sa nenájde jeden skvelý? Ani jedno z uvedeného. Aspoň dokiaľ nebude jasné, čo od RTVS očakávame. Nie v bezobsažných frázach, ani nie politicky znetvoreným účtovníckym jazykom, v ktorom je „zisk alebo strata“ to isté, čo „kvalita alebo nekvalita“.
Mimochodom, novinka by sa predsa len našla. Zemková vraj chce ísť na Ústavný súd a očakáva, že k jej odvolaniu zaujmú stanovisko ekonomická riaditeľka RTVS a poradca pre strategické a investičné projekty.
Nuž nevieme, či je zotrvanie na poste riaditeľa RTVS niečím ústavným právom. Ani to, ako môžu k vyriešeniu tejto otázky prispieť Zemkovej podriadení. Je však nanajvýš pravdepodobné, že ani jedno z uvedeného nemôže prispieť k vyriešeniu kvality média, ktoré Zemková dovčera riadila.