Rozumieme, čoby nie
Maďarská menšina na Slovensku nie je odsúdená na zánik. Na zánik sú, dúfajme, odsúdení hlupáci, ktorí sa stále pokúšajú robiť si živnosť z nacionalistických tém.
Nezáleží, či sú to ctihodní docenti, ktorí si chcú ničiť reputáciu za protihodnotu pochybnej kvality i trvácnosti, alebo mladí politici, ktorí by bez nacionalizmu ani neboli politikmi, pretože by svojim súčasníkom nemali čo povedať.
Príslušníci maďarskej menšiny nie sú Osamelí Georgeovia z Galapág. Ten, kto sa v ostatnom sčítaní ľudu prihlásil k slovenskej či inej národnosti, hoci predtým sa hlásil k maďarskej, predsa nezahynul. Jeho rod nevymrel, ba ani o svoje meno nik neprišiel. Vo svete, ktorý uznáva právo ľudí prihlásiť sa k národnosti, k akej chcú, dokonca ani nemožno povedať, že utrpela biodiverzita.
Považuje šéf SMK József Berényi Maďarov žijúcich u nás za nesvojprávnych hlupákov? A ich deti, ktoré sa po dosiahnutí dospelosti možno prihlásia k inej národnosti – pretože to tak cítia, nemajú už taký vzťah k Maďarsku ako ich rodičia, „odcudzili sa“, vyberte si… – považuje za koho? Za obete slovenského šovinizmu? Zrejme. Je nám jasné, že Berényimu tak ako orbánovským kriesičom rôznych neslávne známych mŕtvol, ktoré zaľudňovali históriu, v hlavách dozaista neskrsne, že ten úbytok Maďarov môže tak trochu prameniť aj z ich vlastnej politiky.
Myslia si nacionalistickí politici – maďarskí, naši či hocijakí iní – že v časoch, keď mladí ľudia snívajú o cestovaní po svete (a majú to stokrát ľahšie, ako to mali ich rodičia), študujú kdekoľvek po Európe a skypujú si s kamarátmi v Amerike, má pre nich národ a národnosť nejaký magický význam? Čo chcú, aby tí mladí radšej robili: bili sa v mene krvi do krvi na futbalových tribúnach, nosili uniformy a skrývali svoje zakomplexované ja v húfe rovnako odetých primitívov? Pekné predstavy musia mať o našich deťoch!
Nejde o to, či bolo výjazdové zasadnutie výboru maďarského parlamentu pre spolupatričnosť v našom Komárne provokáciou. Spôsob, akým to maďarský parlament našim predstaviteľom oznámil – neoznámil, samozrejme, veľmi pripomína jednu trápnu príhodu, ktorú sme pred pár rokmi prežili s ich bývalým prezidentom.
Táto do očí bijúca nezdvorilosť nie je podstatná. Podstatné je to, že oficiálna Budapešť Viktora Orbána naďalej rokuje o našej spoločnej slovensko-maďarskej a maďarsko-slovenskej budúcnosti najradšej v zložení Maďari – Maďari. A to si ešte na našej strane vyberá zásadne takých Maďarov, ktorí majú tiež, nevedno prečo, dlhodobé problémy rokovať v inom zložení ako len Maďari – Maďari.
A tak sa stretávajú profesionálni Maďari s profesionálnymi Maďarmi a trpko nariekajú, že im každý ubližuje, ale najmä, že im nikto nerozumie. Hlboko sa mýlia. Ich najväčším problémom totiž je, že im práveže začínajú všetci veľmi dobre rozumieť. V Európe, Amerike, najnovšie v Izraeli. My nie sme nijakou výnimkou.