V budúcom živote
Keď sa chcú naši politici tváriť ako demokrati, prinajlepšom posilňujú kontrolu výkonnej moci zo strany parlamentu. Fáza, v ktorej by politici nechali kontrolovať dôležité inštitúcie niekým "zvonku", je očividne ešte ďaleko pred nami.
Prednedávnom premiér Robert Fico na otázku, či jeho vláda neuvažuje o presune kontroly tajných služieb na samostatnú nezávislú inštitúciu, povedal: „Zatiaľ to ja nemám v agende, ale pokiaľ minister vnútra alebo niektorý minister s takouto agendou prídu, môžme o tom hovoriť. Ale toto momentálne nie je priorita pre mňa.“
Priorita to zjavne nie je ani pre opozíciu. Návrh novely zákona o ochrane pred odpočúvaním, ktorý pripravili politici z SDKÚ Lucia Žitňanská a Martin Fedor, je vedený cnostným zámerom, lenže postihnutý rovnakým nedostatkom ako všetky ostatné. Kontrola zostáva v rukách politikov, pričom ich právomoci sa ešte posilňujú.
Ani slová ministra obrany za Smer Martina Glváča, ktorý hovorí, že chce na jeseň prísť s vlastnou novelou, zatiaľ nenaznačujú, že by sa práve na tomto malo niečo zmeniť. Keď Smer opozičnú novelu zhodí zo stola, nebude to preto, lebo tá jeho vlastná chce radikálne meniť koncepciu či filozofiu, ale preto, lebo niet dôvodu dovoliť, aby opozícia zbierala body, keď ich môže zbierať Smer.
Sprísnenie podmienok, za akých je možné zasiahnuť niekomu do jeho ústavných práv, je, samozrejme, v poriadku. Takisto napríklad povinnosť oznámiť človeku spätne aspoň do jedného roka po odpočúvaní, že bol odpočúvaný, aby sa prípadne mohol brániť (až sa takmer nechce veriť, že taká nanajvýš prirodzená vec v zákone dávno nie je), a podobne.
Problém však nastáva, keď zákon niektoré doterajšie riziká zmenší, ale zato zavedie riziká nové. Je naozaj otázne, či by bolo správne, aby mohli poslanci brannobezpečnostného parlamentného výberu nazerať do živých spisov a sledovať, kto je práve odpočúvaný.
Áno, prípad svojvoľného odpočúvania desiatok ľudí za ministra Ľubomíra Galka z SaS odhalil, ako trestuhodne (a to doslova) neprofesionálni dokážu byť vojenskí profesionáli. Lenže prim aj tu hrali politici (Galko) a politika. Politika sa u nás navyše dlhodobo pohybuje v takej blízkosti s veľkým biznisom, korupciou a svetom organizovaného zločinu, že vôbec nie je ťažké predstaviť si poslanca, ako dáva echo tomu-ktorému kmotrovi, že je odpočúvaný. A podobných príkladov sa dá vymyslieť viac.
Politici sú skrátka rizikový faktor na oboch stranách. Dokážu zneužiť odpočúvanie na nelegálne ciele a môžu tiež znemožniť odpočúvanie, ktoré je legálne a správne.
To prvé riziko sa celkom odstrániť nedá, pretože je nemysliteľné, aby boli tajné služby u nás mimo vládnej moci, to druhé sa však dá aspoň znížiť pripustením nezávislej kontrolnej inštitúcie. Parlamentná kontrola by zostala, no týkala by sa viac politickej ako technickej stránky činnosti tajných služieb.
Na čosi také si však u nás budeme musieť ešte počkať. Možno niekedy v budúcom živote.