Tabuľky, percentá, reči
Je naozaj ťažké pochopiť, čo má vlastne pravica proti Dušanovi Čaplovičovi. Veď ten si zatiaľ na čele ministerstva školstva počína ako vzorný poslucháč skaziek o rozpočtovej zodpovednosti a o trhu ako spoľahlivom indikátore kvality.
Alebo sa azda pravicovému mysleniu vymyká princíp, podľa ktorého sloboda vlastníka pri narábaní s vlastníctvom je nadradená slobode jeho užívateľov? Čiže: „Ja (štát) platím verejné vysoké školy, a teda ja (štát) rozhodnem, koľko bude v ročníku prvákov a aké učebné odbory budem podporovať“? Ak sa minister správa ako manažér, ktorý nechce vyhadzovať peniaze daňovníkov na školy produkujúce nezamestnaných, čo vlastne robí zle? Teda okrem toho, že sa volá Dušan Čaplovič a nie napríklad Eugen Jurzyca?Žarty nabok. Ťaženie za racionálnejšie školstvo má určite do istej miery opodstatnenie. Problém však je, že ministerstvo volí prístup, ktorý má svoje vážne limity. Ak by sme sa mali naozaj riadiť „potrebami trhu“, museli by sme povedať, že na Slovensku je nieže priveľa absolventov, ale aj priveľa maturantov. Pretože ten trh zatiaľ potreboval prevažne kanonenfutter do montážnych dielní. A to sme mu ešte museli byť vďační aspoň za to málo.Výpovedná hodnota tabuliek počtov nezamestnaných absolventov jednotlivých škôl, je – okrem toho, že tabuľky isto lahodia oku každého byrokrata – mierne povedané, skromná. Napríklad povedať, že škola X produkuje viac nezamestnaných ako škola Y, môže dosť dobre znamenať iba toľko, že v regióne X je skrátka vyššia nezamestnanosť.Predstava, že nešťastný nezamestnaný absolvent politológie mohol byť dnes šťastne zamestnaným absolventom biochémie, profesionálnym vojakom, riaditeľom obchodnej firmy alebo hoci maliarom natieračom, keby mu bol štát zabránil študovať to, čo chcel a na čo mal, zaváňa veľkou domýšľavosťou. No a predstava, že keď budeme teraz desať rokov na trh dodávať povedzme strojárov, ten trh si raz vyžiada viac filozofov, jazykovedcov či historikov, je už čisto smiešna.Taká smiešna, že ju radšej nikto nevysloví nahlas. Lenže ona je logickým pokračovaním procesu, ktorý sa dnes začína. A tento proces si tak o desať rokov znovu vyžiada „reformu“, a potom znovu… a anabáza nášho školstva bude pokračovať do skonania vekov.
Aby nedošlo k omylu: táto úvaha sa netýka kvality našich škôl. V krajine, kde svojho času Vladimír Mečiar priklepol univerzitu všade tam, kde si ju vyžiadal niektorý jeho miestodržiteľ, je agilnosť ministerstva isto namieste. A nejde len o tie školy. SMK je dnes napríklad presvedčená, že návrh odňať titul univerzity komárňanskej Univerzite J. Selyeho nesúvisí s jej kvalitou, ale s jej národnosťou. A sme doma. Ak by nebola predčasne padla bývalá vláda, dnes by sa možno návrhom Akreditačnej komisie musel riadiť Jurzyca. Ktovie, možno by to bolo potom pre SMK všetko v poriadku. Tak ako tabuľky, percentá a reči o potrebách trhu.
Najčítanejšie
-
-
-
-
-
Ekológia na slovenský spôsob: všetko sa musí zmeniť, aby sa nič nezmenilo
Komentáre | | pred 4 dňami | 1 -
-
-
-
-