Spravodlivosť
V Budapešti objavili v súčasnosti najhľadanejšieho zločinca z druhej svetovej vojny. Tých najhľadanejších je v posledných mesiacoch akosi veľa, ale ide už o posledných žijúcich nacistov, ktorí nesú zodpovednosť za týranie a zabíjanie Židov, Rómov, antifašistov, spojeneckých vojakov či homosexuálov.
V porovnaní s tými, čo v Berlíne rozhodovali o fyzickej likvidácii celých národov, ide o „malé ryby“, možno ich preto nachádzajú až teraz. Ale aj ich rukami prešli stovky, ba tisíce ľudí, ktorí sa previnili iba tým, že boli inej rasy či iného presvedčenia. A nacisti nevykonávali iba profesionálnu väzenskú službu, ale sa iniciatívne podieľali na zverstvách. Tak ako dnes 97-ročný László Csatáry, ktorý v gete v Maďarmi okupovaných Košiciach ako vysoký policajný dôstojník kruto zaobchádzal so Židmi predtým, ako ich deportovali do Osvienčimu.
Po vojne ušiel pred šibenicou na Západ. Tak ako mnohí iní tam žil pod cudzím menom až do konca minulého storočia, pokiaľ ich neodhalili Wiesenthalovi „lovci“. To, že mal potom odvahu vrátiť sa do Maďarska, napovedá, že sa u našich južných susedov stále nájdu ľudia tolerantní k bývalým fašistom. Napokon, ich pohlavárom tam teraz stavajú sochy.
Každý vojnový zločinec, nech už je aj priamo nad hrobom, by mal byť odsúdený. A mal by hoci iba symbolicky stráviť hodinu vo väzení. Inak by reči o historickej spravodlivosti nemali zmysel.