Racionálne nezmysly
Vždy, keď sa do problémov dostane finančný sektor v niektorej ďalšej z krajín eurozóny, s uspokojením uvádzame, že náš bankový sektor je celkom zdravý. Môžeme sa sporiť, či je to výsledkom skvelej práce našich bankárov, alebo skôr vizitkou ich nepodstatnosti v sieťach ich materských bánk. Na tom však nezáleží. Hlavné je, že Slováci svojim bankám veria a sú s nimi spokojní... Alebo nie?
Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti Deloitte sú Slováci najmenej lojálnymi klientmi bánk v strednej Európe. Svoj účet do konkurenčnej banky aspoň raz previedlo 52 percent našincov – na porovnanie, napríklad v Česku je podiel nestálych klientov 17 percent. Medzi hlavné dôvody nespokojnosti u nás patrí výška bankových poplatkov.
Funguje u nás taká milá tradícia. Podnikateľ založí firmu, ktorej služby sú také biedne, že každý zákazník naletí len raz a už sa nikdy nevráti. No a čo? Keď sa firme „vyminú“ všetci zákazníci, založí sa nová. Koho by malo trápiť, že klienti odchádzajú – keď si urobia koliesko po všetkých ostatných adresách, nanajvýš zistia, že je to všade rovnaké.
Náš zdravý a ziskový bankový sektor (jediné dve banky, čo skončili rok 2011 v červených číslach, menili akcionára, a preto aj čistili portfólio) ponúka drahé hypotéky a úvery. Naopak, úročenie našich termínovaných vkladov klesá. No a poplatky. Za to, že mládenec za priehradkou stlačí Enter. Za to, že nám procesor v bankomate venuje tri milisekundy svojho času pri skontrolovaní PIN kódu. Za to, že nám banka láskavo podá správu o stave našich financií, zvanú výpis z konta.
Pri každej zmienke o odvode sa banky vyhrážajú: doplatia na to ľudia. Uvidíte, poplatky porastú, hovorí šéf asociácie bánk za podpory analytikov, ktorí šklbanie klientov ako obarenej hydiny vyhlasujú za „racionálne správanie“.
Poplatky rastú už od začiatku roka. To ešte v mene „Miklošovho odvodu“ – následky „Ficovej dane“ nás ešte len čakajú. Skúste porovnať svoje dnešné poplatky so staršími. Pridajte nižšie úroky z vkladov, ale zato nezmenené na úveroch. Ak vám vyjde, že vaša banka si na vás celkovo kompenzuje iba čosi okolo tých štyroch desatín percenta, o ktoré prichádza vďaka osobitnému odvodu, banku určite nemeňte. Ak nie, želáme vám šťastnú cestu pri hľadaní takej, ktorá vás nepovažuje za lacno zameniteľný, nepodstatný prvok svojho podnikania. Svoju púť začnite nákupom pevnej obuvi. Zíde sa vám.
Ktovie, ako by sa v Slovenskej bankovej asociácii tvárili, keby klienti zrazu vyhlásili, že doba je zlá, a tak si idú všetci po svoje peniaze. Naraz. Hoci aj preto, že je lepšie ich držať vo vankúši, než platiť poplatky od chvíle, keď sa čo i len dotknú kľučky na pobočke. Isteže, niečo také by bolo hlboko nezmyselné…
Keby od nás zajtra v našich potravinách pýtali poplatok za odpoveď na otázku: „Máte mlieko?“, najskôr by sme si len veľavravne zaťukali na čelo. Zato v našej banke za rovnaké samozrejmosti platíme, ako keby sa nechumelilo. Načase bude prehodnotiť, čo je vlastne „racionálne správanie“.