Letné hry
Čože by to bolo za leto bez hier? Ministerstvo spravodlivosti predkladá novelu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa poslanca Miroslava Beblavého z SDKÚ, "počas vlády Ivety Radičovej sa diskutovalo o tom, ako tento zákon pritvrdiť," kým dnes "je charakteristické, že za vlády Roberta Fica tento zákon nielenže nepritvrdí, ale vláda ho ide okamžite zmäkčiť a de¤facto vykastrovať".
Je to jasné. Tam, kde doteraz štát automaticky požadoval náhradu za mnohomiliónové škody od ministrov, štátnych zástupcov a politických lídrov za všetky ich protizákonné či protiústavné rozhodnutia, odteraz už iba „bude môcť“ požadovať. Z čoho vyplýva, že požadovať nebude. Odhalili sme ďalšiu perfídnu hru súčasnej garnitúry, ktorá sa chce vyhnúť zodpovednosti za svoje činy… Alebo nie?
Ani veľmi nie. My totiž ani nechyrujeme o vysokých štátnych úradníkoch, nieto ešte politických lídroch, ktorí by kedy mali na krku exekútorov vymáhajúcich od nich nejaké škody. Nevieme nič o tom, že by niekto z nich z vlastného doplácal napríklad na protiústavné vyvlastňovanie pôdy, alebo že by niekto zo svojho uhrádzal odškodné každoročne priznávané slovenským občanom za súdne prieťahy. Ani o tom, že by sa teraz trebárs Ivan Uhliarik triasol od strachu, očakávajúc verdikt Ústavného súdu ohľadom platov sestričiek a tak ďalej.
Je, samozrejme, príjemné predstavovať si, ako politici osobne platia za svoje chyby. Akurát že vláda či parlament rozhodujú kolektívne a pod rozhodnutiami – zákonmi – býva zvyčajne podpísaný prezident. A teraz čo? Nič. Prinajlepšom sa môže podariť zosobniť škodu nejakému úradníkovi, ktorý sa osobne pod niečo podpíše – presne ako v prostredí mafie, kde prvý, kto na všetko dopláca, je biely kôň.
Minister Tomáš Borec má pravdu v tom, že vymáhanie náhrad za škody od politikov umožňujú aj iné zákony, nielen ten, ktorý chce teraz zmäkčiť. Smola je len v tom, že ani tie iné zákony očividne „nefungujú“. Určite nie tak, ako si to predstavuje časť spoločnosti pod dojmom populistických rečí našich politikov. Na druhej strane Beblavý má zasa pravdu v tom, že ak by šlo Borecovi naozaj iba o ochranu sudcov a prokurátorov, nebol by problém zmeniť zákon tak, aby pri sudcoch štát zosobňovať škody „mohol“, kým pri všetkých ostatných „musel“.
Je to taký typický obrázok slovenskej politiky. Opozícia kritizuje vládu za to, že ide meniť nejaký zákon, pričom sa tvári, akoby ten zákon doteraz účinne postihoval niečo, čo nepostihoval. Aj vláda sa tvári, že ten zákon to postihoval. Veď ho aj ide meniť preto, aby vraj zbytočne nepostihoval nejakú profesijnú skupinu (sudcov). Aj keď netušíme, že by sa bol dosiaľ o túto skupinu nejako významnejšie obtrel. No a čo? Hlavné je, že voliči oboch táborov sa majú o čom hádať.