Diera v rozpočte
Pri výbere dane z pridanej hodnoty sa na Slovensku roky dejú podvody. Analytici výpadok na DPH ročne odhadujú na viac ako miliardu eur. O tomto probléme sa hovorí dlhodobo. Horšie je, že podvody sa prehlbujú. Naznačujú to najnovšie odhady výberu DPH zo strany ministerstva financií. Napriek tomu, že vláda odhaduje nárast spotreby zo strany domácností, ktoré by tak mali viac platiť za tovary a služby zaťažené DPH, výber dane má prudko klesnúť. Výpadok vláda na tento rok odhaduje na vyše 200 miliónov eur.
Mohlo by sa zdať, že pri týchto prepočtoch je ekonomická logika obrátená naruby. Ako vysvetlenie sa však ponúkajú práve podvody na DPH. Na začiatku roka za minulej vlády pre ne štát vytvoril živnú pôdu. Ministerstvo financií na čele s vtedajším ministrom Ivanom Miklošom totiž umožnilo, aby skolaboval výber daní. Daniari vtedy nevedeli určiť neplatičov daní, zastavili sa daňové kontroly. Kto zarábal na podvodoch s DPH, si vtedy mohol mädliť ruky. Až vyšetrovanie polície ukáže, či bude pri týchto problémoch vyvodená aj trestnoprávna zodpovednosť, či už na strane politikov alebo pokútnych podnikateľov.
Nateraz je jasné len jedno. A to, že peniaze v štátnom rozpočte pri nižšom výbere DPH chýbajú. Vyšší hospodársky rast pritom vláde príliš nepomáha, keďže je dosahovaný cez rastúci export firiem s daňovými úľavami. Aby na dieru v rozpočte nedoplatili budúce generácie, vláda sa ju snaží zaplátať už tento rok vyššími daňami. Priplatia si zrejme banky, regulované podniky či fajčiari. Najväčší slovný odpor je zatiaľ možné sledovať zo strany bánk. Argumenty a imidž bánk však nehovoria v ich prospech.
Predovšetkým je nanajvýš zvláštne, že slovenské banky poskytujú pre ľudí jedny z najvyšších úrokov na hypotéky v EÚ. Deje sa tak napriek tomu, že podiel nesplatených úverov nie je na Slovensku vyšší v porovnaní s niektorými vyspelejšími krajinami. Pri bankách sa často hovorí o nepísanom oligopole, ktorý však finančným domom zatiaľ nikto nedokázal. Banky tiež tvrdia, že ak ich štát viac zdaní, budú platiť najvyššie dane v celej EÚ. Tento argument však tiež pokrivkáva pri pohľade na skutočnosť, že slovenským bankám sa investovaný kapitál vracia aj za päť rokov, o čom bankári v cudzine nemôžu ani len snívať.
Faktom však je, že ak štát viac zaťaží banky, tie záťaž zrejme presunú na ľudí. Ak sa tomu bude štát brániť cez sankcie či prikázané základné balíky služieb pre časť obyvateľstva, banky môžu konsolidovať svoje účtovníctvo a do budúcnosti tak vyššie dane obchádzať. Nárast príjmov cez vyššie bankové dane však krátkodobo môže štátnu kasu naplniť.
Dlhodobo si však štát musí upratať najmä na svojom piesku. Nemôže chcieť vyššie dane od podnikateľov, keď štátny rozpočet je viditeľne vyciciavaný daňovými podvodníkmi.