Viac ako gesto
Kto včas dáva, dvakrát dáva. V roku 2000 v dôsledku extrémneho sucha vláda naliala do poľnohospodárstva tri miliardy korún.
O rok na to farmári zobrali dobrú úrodu a poľnohospodárstvo prvý raz od roku 1990 dosiahlo zisk. Obrovský balík peňazí bol výsledkom neľahkého konsenzu. Vo vláde vtedy sedeli na jednej strane ľaví ministri Pavel Koncoš a Brigita Schmögnerová aj pravý vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš.
Po dvanástich rokoch je poľnohospodárstvo úplne v inej situácii ako na začiatku milénia a opäť čelí zničujúcemu suchu. Krajina síce dorobí dosť obilia na to, aby mala svoj chrumkavý chlieb, ale jej potravinová bilancia sa rapídne zhoršila. Ľudia nakupujú v obchodoch viac ako polovicu mäsa z dovozu, nehovoriac o ovocí a zelenine.
Prišli sme o potravinovú sebestačnosť. Ak si chce Slovensko zachovať šancu na jej obnovu, ku ktorej sa Ficova vláda hlási, nemá inú možnosť len poľnohospodárom pomôcť. Nebude to bezplatný darček ako pred dvanástimi rokmi. Štát za posledné roky tak schudobnel a je taký vykradnutý, že je schopný poskytnúť „len“ pôžičku za symbolický úrok.
V ťažkej situácii je to viac ako gesto dobrej vôle. To gesto však musí byť razantné, rýchle a presne cielené. Suchom postihnuté podniky sa musia k úverom dostať včas, aby stihli nakúpiť osivá, zorať pôdu a zasiať pšenicu. Inak pomoc nemá význam a Slovensko bude jesť ešte viac cudzích potravín a štát živiť ďalšie tisíce nezamestnaných vidiečanov.