Začať odznova
Pri voľbe riaditeľa RTVS sa žiadne prekvapenie nekonalo. Novým šéfom sa stal Václav Mika, o ktorom sa od začiatku hovorilo ako o jasnom favoritovi. To, že prevažná časť opozície voľbu riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu v pléne parlamentu bojkotovala, však svedčí o jej strate pamäti (a súdnosti).
Keď Daniel Krajcer hovorí, že takáto voľba je fraška, dalo by sa s ním súhlasiť, lenže exmister kultúry akosi zabúda, že to bol práve on, kto túto frašku pred rokom a pol stvoril. Teraz ho len dobieha minulosť.
Je skutočne smiešne, ak kandidátov vypočúvajú iba členovia mediálneho výboru, ktorí v podstate dohliadajú len na to, či boli v projekte a prihláške dodržané všetky formálne náležitosti. Bez nejakej zásadnej diskusie, bez toho, aby potom svojich kolegov v Národnej rade informovali a dali im nejaké odporúčanie, rozhodujú poslanci v pléne. Tí si v lepšom prípade stihnú akurát tak prečítať životopis, v horšom možno a ani to nie. O tom, že by si študovali projekty všetkých 11 kandidátov, si nikto ilúzie nerobí.
Systém je momentálne nastavený tak, že politická strana, ktorá má v parlamente väčšinu si zvolí „svojho“ kandidáta. Môže byť výsledkom takejto voľby nezávislý riaditeľ? Z tohto pohľadu je Mika rovnako „politický“ kandidát ako bola Zemková „nezávislá“.
Odpolitizovanie verejnoprávnych médií sa teda ani po 23 rokoch od revolúcie nekoná. Čo ďalej?
Aj keď voči voľbe riaditeľa prostredníctvom Rady STV existovali v minulosti značné výhrady, bude nutné vrátiť sa späť k nejakej jeho modifikovanej podobe . Inak sa bude parlamentná fraška opakovať.
Treba priznať, že ideálny model sa hľadá ťažko. V susednom Rakúsku o voľbe riaditeľa verejnoprávnej ORF rozhoduje 35–členná rada. Aj v nej však nominanti politických strán a spolkových krajín (čo sú opäť politici) tvoria viac ako polovicu členov. Preto sa vo verejnej diskusiách objavujú oprávnené výhrady, že ORF neslúži občanom, ale politickým stranám.
Inštitúcia, cez ktorú z vreciek daňových poplatníkov pretečú milióny eur, by mala byť pod verejnou kontrolou občanov – preto by v novovytvorenej rade RTVS mali mať prevahu zástupcovia profesných združení, ktorí o fungovaní televízie niečo vedia respektíve ich práca sa nejakým spôsobom dotýka tejto oblasti (scenáristi, režiséri či dokumentaristi).
Okrem nezávislosti verejnoprávneho vysielanie je však kľúčová aj jeho kvalita. Keď sa o nej na Slovenku diskutuje, zväčša len nadáva, ako príklad sa často uvádza Česká televízia. Lenže v Česku mnohí nevedia prísť na meno inštitúcii sídliacej na Kavčích horách a za etalón verejnoprávnosti považujú britskú BBC.
Dávať si vznešené ciele je síce pekné, lenže na to, aby sa z RTVS stala razom BBC nám chýbajú peniaze a najmä tradícia. Aj v tomto prípade platí známy vtip, v ktorom sa Angličana opýtajú, čo majú robiť aby mali rovnako kvalitný trávnik. On im odpovie: pravidelne kosiť, hnojiť, prevzdušňovať a odstraňovať mach. Keď to všetko budete robiť 100 rokov, tak výsledok sa dostaví.
Čím skôr vysejeme nový trávnik, tým skôr dosiahneme vytúžený cieľ. Ten starý – plný buriny a pýru , treba nechať svojmu osudu v Mlynskej doline a začať odznova.