Bez objednávky
Za necelé dva roky existencie má Rozhlas a televízia Slovenska druhého generálneho riaditeľa. Zodpovedá to trendu v STV, kde sa od novembra 1989 až po jej zlúčenie s SRo vystriedalo 21 šéfov vrátane štatutárov. Ak sa však táto ustanovizeň za ten čas niekam posunula, tak určite nie dopredu.
Nezavinili to iba sústavné politické kádrovačky. Jednotliví náčelníci, či už mali na túto funkciu, alebo nie, obyčajne znegovali prácu svojho predchodcu a začínali od nuly. Aj s novými ľuďmi. Hádam chceli čosi dokázať, no napriek častým deklaráciám málokto tušil, čo. Chýbalo totiž to hlavné: spoločenská objednávka.
Ťažko si predstaviť, žeby riaditeľ národnej galérie určil za svoju prioritu prezentáciu gotiky, pritom by barok i s modernou dal zavrieť do depozitárov. Po rokoch by na jeho miesto nastúpil zase vášnivý milovník impresionizmu a gotické diela by rozpredával.
V podobnej situácii sa ocitla RTVS. Ak sa rozhodlo, že sa má zachovať verejnoprávny charakter rozhlasu a televízie, bolo treba aj dodať, čo sa od toho očakáva. Nie minister, či vláda, ale aj opozícia a najmä odborná i laická verejnosť. Až podľa čo najširšieho konsenzu predložiť kritériá pre uchádzačov o najvyšší post.
O direktorskú stoličku slovenského megamédia bojovalo jedenásť ľudí, z ktorých každý má iné predstavy o budúcnosti RTVS. Nebudeme možno i skôr, ako si myslíme, opäť rozmýšľať, čo s nimi?