Stačilo porazenectva
Ako inak než malosťou ducha sa dajú charakterizovať hlasy kritizujúce úsilie zachrániť Rusovský kaštieľ a priľahlý park. Veď dnes je stav tejto kedysi hrdej vstupnej brány do Slovenska z južnej Európy odbornými výrazmi označovaný za narušený, dezolátny a havarijný.
Pôvodný hrad prestavaný v 19. storočí v štýle tudorovskej neogotiky sme získali po druhej svetovej vojne rozšírením bratislavského predmostia o tri obce. Kaštieľ slúžil SĽUK-u, až kým sa v 80.¤rokoch nepristúpilo k jeho rekonštrukcii.
Tú sa nepodarilo dotiahnuť, a tak dve desaťročia celý areál chátra. Nik sa nemal do opravy i preto, lebo hrozilo, že majetok zrekviruje maďarská katolícka cirkev. Aj keď nikdy ani prstom nepohla pre jeho zveľadenie, iba ho za zvláštnych okolností údajne zdedila po grófskej rodine Lónyayovcov.
Po dlhej súdnej tortúre sa v najbližších týždňoch očakáva konečný verdikt, že rád benediktínov obíde naprázdno. A tak je správne, ak súčasná vláda hľadá možnosti, ako národnej kultúrnej pamiatke opäť vdýchnuť život a verejnosti vrátiť skultivovaný anglický park. Porazenecké reči, že my chudobní Slováci na to nemáme, sú neopodstatnené o to viac, že na obnovu nepôjdu peniaze zo štátneho rozpočtu.
Bratislava je skutočným hlavným mestom iba devätnásť rokov. Preto jej ešte stále chýba mnoho z toho (vrátane reprezentačných priestorov), čo je v iných európskych metropolách samozrejmosťou. Doprajme si to.