Dobre sa zadlžiť
O vyšších územných celkoch sa najviac debatovalo pred ich vznikom v roku 2001. Najmä koľko ich bude, ako sa majú volať, kde bude ich sídlo... Sem-tam sa politici snažili vyvolať lokálpatriotické emócie, no bezúspešne. Zato menej sa na verejnosti hovorilo o tom podstatnom – o právomoci druhostupňovej samosprávy.
Aj tí, čo starostlivo pozerajú na prsty starostom a primátorom, lebo tých majú po boku, a súčasne sa radi vyjadrujú k „vysokej“ politike, o tomto medzičlánku, ľudovo nazývanom župa, veľa nevedia. Preto v ich očiach za všetko mimo obce zodpovedá štát. Odzrkadľuje sa to v nízkej účasti na regionálnych voľbách. Pritom o toľkých veciach, s ktorými sa denne stretávajú, rozhoduje osem „vúciek“. Aj o tom, ako vysoko zaťať sekeru, keď si treba požičať.
Za jedenásť rokov sa dlhy žúp dokopy vyšplhali na 400 milión eur. Odborníci netrúbia na poplach. Nie je to až tak veľa, ide najmä o to, aby sa múdro investovalo, aby to pomohlo rozvoju regiónu. Iba na dane sa totiž pri ich súčasnom mizernom výbere nedá spoliehať.
Nedávna novela zákona sprísnila rozpočtovú zodpovednosť. Zatiaľ sú síce všetky „vúcky“ pod limitom, ale trnavská sa vo finančnej rozšafnosti rozbehla. Dobré je, že tri najmenej rozvinuté samosprávne kraje sú z tohto hľadiska opatrné. Len zase aby neboli veľmi opatrnícke, lebo aj rozumne požičané peniaze sú krvou, ktorá poháňa hospodársky život.