On nás vopred varoval
Ján Figeľ rezignoval na post európskeho komisára pre školstvo a kultúru v septembri 2009, dva dni nato, ako ho KDH zvolilo za svojho nového predsedu. Mnohí sme vtedy jeho príchod z Bruselu na Slovensko považovali za dobrú správu. Boli sme mladí a hlúpi.
Vyzeralo to ako dobrá správa pre KDH, ako ďalší impulz vymotať sa z fanatizmu a provinčnosti. Návrat „Európana“ Figeľa sa zdal dobrou správou aj pre našu politiku vcelku. Demagógie na adresu únie sme si od našich politikov užívali dosť aj bez Grécka a eurovalov, ktoré mali ešte len prísť. Figeľova prítomnosť sa zdala posilnením hlasu rozumu. Ešte aj ten jeho nezáživný prejav mohol byť vítaný oproti emocionálnym výlevom podaktorých našich vyskočjankov.
No a teraz sa vráťme do reality. Pravdou je, že Figeľ nás všetkých už vtedy varoval – akurát my sme nedávali pozor.
Pre TASR vtedy na otázku, o aký rezort v komisii by sa malo Slovensko usilovať pre jeho nástupcu, odpovedal, že ani tá jeho oblasť školstva a vedy nebola slabým portfóliom, pretože „rastie význam nemateriálnych agend“. Dupľom v kontexte krízy. „Je pravda, že agendy a portfóliá, ako sú energetika, doprava…sú veľmi dôležité. Je dôležité sa o ne usilovať, ale nie v nejakej ilúzii, že to priamo vyrieši naše slovenské problémy.“
Veru tak. Keby sme vtedy boli dávali pozor, boli by sme si ušetrili kopu prekvapenia.
Hneď na začiatku svojho pobytu na ministerstve dopravy sa Figeľ rozhodol dostáť svojim slovám a z vedy a výskumu urobiť rýdzo „nemateriálnu agendu“. To vtedy, keď chcel európske prostriedky určené pre túto oblasť previesť na výstavbu ciest. Čo sa ciest týka, tu bolo naozaj veľkou ilúziou myslieť si, že rezort dopravy – v Bruseli či v Bratislave – môže nejako „priamo vyriešiť naše slovenské problémy“. Zastavené, nezmyselne rozbabrané projekty a projekty, ktoré boli začaté tak skvelo, až nám hrozí, že prídeme o ďalšie milióny z eurofondov, sú toho dôkazom.
Čo sa nás a Európy týka, Figeľ sa ukázal až natoľko nezáživným, že ak aj náhodou čosi vravel, vo vláde, ktorá z nás začala robiť v očiach únie naparujúcich sa neokrôchancov, si ho jednoducho nikto ani nevšimol.
Ešte raz Figeľ, rok 2009: Rozdiel medzi pôsobením v európskej a slovenskej politike videl vtedy v úrovni politickej kultúry, ktorá je v Bruseli vyššia. Práve toto vyhlásil za jednu z výziev pre neho samého.
Nuž hej, nie každú výzvu sa podarí prekonať. Je len trápnou záhadou, prečo Figeľ, keď už tú latku nepreskočil, musel ju ešte zadupať do zeme. Latku politickej kultúry zlatých padákov, bytov a dizertačných prác už asi ani nemožno podliezť. To by sa musel nejaký Figeľov nástupca pod ňu podkopať…
Tu by sa žiadalo navrhnúť, aby sme exministra vrátili späť do Bruselu aj s poďakovaním za milý prezent. Nebuďme však masochisti. Také čosi si predsa len nezaslúžime. To, ako svojho predsedu rieši KDH, je vecou KDH. Vecou ostatných je, či pripustia, aby sa Figeľ v dohľadnom čase (asi tak sto rokov) uchádzal o nejaký z postov v exekutíve.