Alfa a omega
Mať u nás "svoju" vysokú školu je biznis. Biznis, na ktorého začiatku, ale aj na konci sú peniaze.
O nejakej prestíži vzdelania je škoda hovoriť v štáte, v ktorom sa všeobecná vzdelanosť s formálnou otitulovanosťou populácie míňajú širokým oblúkom. V štáte, ktorý sa dal natoľko zmagoriť tabuľkami, štatistikami a kvantifikujúcimi hodnoteniami, že uznáva vysoké školy (a svojou váhou garantuje pred svetom ich relevantnosť) s benevolenciou povoľovania trhových stánkov s handrami. Prečo by sa vlastne nemali kupovať vysokoškolské tituly v štáte, ktorý sa sám necháva kupovať „majiteľmi“ takých škôl?
Politici sú právom v centre pozornosti. Za podvodne získané tituly sa všade inde s hanbou odstupuje z verejných funkcií, sťahuje sa z verejného života a odchádza do politickej výslužby. Všade inde, len nie u nás. U nás im stačí vyhlásiť, že je to celé dielo neprajníkov. Určite však nejde len o politikov. Môžeme sa len domýšľať, koľko diplomov bolo rozdaných ľuďom, ktorí ich potrebujú akurát asi tak ako módny doplnok k vile, 4X4 v garáži a pitbullovi v búde.
Politici či mafiáni, všetko jedno. Spoločenský úžitok z takejto „vzdelanosti“ sa rovná v lepšom prípade nule. V horšom prípade je mínusový, pretože takáto spoločnosť je na smiech, akokoľvek honosne a nafúkano by sa chcela tváriť.
Absurdné divadlo so stratenými a nájdenými spismi je len ilustráciou celkového marazmu. Nemá zmysel paprať sa v najnovšom delirickom výčine alkoholika či narkomana – je treba odstaviť ho od drogy. Tou sú v tomto prípade peniaze. Na začiatku i na konci.