Len ďalší v poradí
Od prvej chvíle, keď bolo jasné, kto zostaví vládu, bolo jasné i to, kto príde s ďalšou novelou Zákonníka práce, ako aj to, že sa tak stane čo najskôr. Už v septembri sa tak zrejme k zákonníkom Oľgy Keltošovej, Petra Magvašiho, Ľudovíta Kaníka, Viery Tomanovej a Jozefa Mihála zaradí najnovší prírastok: Zákonník práce Jána Richtera.
Časť zamestnávateľov s navrhovanými zmenami zásadne nesúhlasí, časť odborárov zásadne súhlasí a minister hospodárstva si možno na zasadnutí vlády pekne pluralitne pošomre. Na čo ho vláda rovnako pekne pluralitne prehlasuje, a bude. Okrem týchto rituálnych tancov však nie je dôvod myslieť si, že by mal akurát tento zákonník vojsť ako nejaká prevratná udalosť do dejín pracovnoprávnej legislatívy na Slovensku.
Po včerajšom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR, čiže tripartity, to vyzerá tak, že v hre sú iba dve možnosti.
Prvou je možnosť, že Smer si necháva zvyšok svojej pracovnoprávnej agendy až na príslušnú schôdzu parlamentu, kde sa vládny návrh rozšíri o poslanecké pozmeňovacie návrhy. Buď „odborárskeho charakteru“, napríklad pri zvýšení odmien za nadčasy, alebo „zamestnávateľského charakteru“, napríklad pri definícii závislej práce. Akurát, že „tí druhí“ partneri v tripartite sa budú tak či onak cítiť obídení a podvedení. A nebude sa dať povedať, že celkom neprávom.
Alebo je tu ešte druhá možnosť, ktorá sa s tou prvou nevylučuje: v rámci tejto možnosti Zákonník práce á la Richter pôjde od začiatku do konca cielene v intenciách „nového smerovania“ Smeru: trochu ustúpime jedným, trochu druhým, aby sme si trochu zaviazali obe strany. Také inštrukcie dostanú aj poslanci. Lenže tak ako pri mnohých iných príležitostiach, aj tu je už vopred zrejmé, že všeobecnou idylou sa to neskončí. Oveľa pravdepodobnejšie, než chvála, bude aj tak znieť z oboch strán vrčanie.
Richterov zákonník v jeho verzii po včerajšom rokovaní rozhodne nie je odborárskym zákonníkom. Na to museli odborári oželieť príliš veľa zo svojich pôvodných predstáv. Ľudia pracujúci na dohodu nebudú mať nárok na dovolenku. Odmeny za prácu v nadčasoch sa nezvyšujú. Do hry sa síce opäť vracia súbeh odstupného s výpovednou lehotou, lenže vzťahovať sa bude len na zamestnancov, ktorí v danej firme odrobili najmenej dva roky, a tak ďalej. Samozrejme, preto sa ešte Richterova novela nestane zamestnávateľským zákonníkom. Predstaviteľom zamestnávateľov pre naštvanie stačí už len fakt, že sa ide otvárať a meniť Zákonník práce Jozefa Mihála, na ktorý pred rokom zneli ódy práve z ich kruhov.
O konečnej podobe nového zákonníka je, vzhľadom na uvedené možnosti, ešte priskoro hovoriť. Momentálne sa však zdá, že medzi najdôležitejšie otázky pri jeho schvaľovaní nebudú patriť: „Ako sa posilní postavenie zamestnancov?“, alebo: „O koľko pre zamestnávateľov stúpnu náklady na jedno pracovné miesto?“, ale skôr: „A kvôli čomu sa tu robili silácke vyhlásenia?“