Paškvil
Ministerstvo financií pod pláštikom ochrany spotrebiteľa prišlo s paškvilom, ktorým sa zotierajú rozdiely medzi lúštiteľom krížoviek a hráčom na automatoch. Touto absurdnosťou sa maskuje skutočný úmysel – získať chýbajúce peniaze do rozpočtu.
Zámer zaradiť spotrebiteľské hry medzi hazard je klasickým príkladom, keď niekto nerozlišuje medzi propagačnou súťažou, ktorá je bežnou súčasťou marketingu, a gamblerstvom, pri ktorom je možné prehrať celú výplatu za pár hodín.
Ak toto nechápu predkladatelia novely zákona o hazardných hrách, tak energiu vynaloženú na prípravu tejto právnej zlátaniny by mali preorientovať na niečo zmysluplnejšie. Diery v rozpočte sa totiž dajú zaplátať aj inak.
Povedzme, ak by mal niekto úprimný záujem začať riešiť otázku skutočne agresívneho marketingu orientovaného na detského spotrebiteľa, tak by mohol začať hovoriť o tom, či je v reťazcoch s rýchlym občerstvením možné pribaľovať k nezdravému jedlu hračky, alebo či je vhodné umiestňovať reklamu medzi programy určené detským divákom a podobne. To by to bol iste začiatok zmysluplnej diskusie.
Dať však na roveň lúštiteľa krížoviek, resp. človeka, ktorý v očakávaní vecnej výhry vystrihuje z novín kupóny, dokopy s gamblermi je totálny nezmysel.
Jediným výsledkom tejto novely bude, že čitatelia novín, poslucháči rádií a televízni diváci prídu o možnosť získať vecné výhry, lebo zadávatelia týchto súťaží, ktorí budú musieť platiť 5-percentný odvod z hodnoty ceny, radšej žiadne súťaže organizovať nebudú. A štátna kasa tak tiež nezíska nič.