Na čom pracujú?
Sme presvedčení, že ľudia vedia rozhodovať lepšie ako politici, tvrdí Nová väčšina Daniela Lipšica na svojej internetovej stránke. Ktovie, či to bude tvrdiť aj vtedy, keď ľudia vo voľbách rozhodnú, že Nová väčšina zostane prudkou menšinou. Až takou, že sa nedostane do parlamentu.
Niežeby Lipšic nemal voličov. Isto sa nájde dosť ľudí, v ktorých politický marketing typu: „Postavme Slovenskú republiku odznova“ vzbudí romantické predstavy o zatváraní a znovuotváraní dejín. Ľudí, ktorí sa nechajú nachytať tým, ako vraj budú v referende prijímať novú ústavu, „ktorá dá viac moci ľuďom a menej moci politikom“.Iste, je otázne, koľko ľudí uverí, že človek, ktorý v ostatných štrnástich rokoch stihol byť vedúcim úradu ministerstva spravodlivosti, poslancom, ministrom spravodlivosti, ministrom vnútra a podpredsedom KDH, môže dnes rozprávať o „novej politike“, „novej ekonomike“, „nových verejných službách“, „novej morálke“ a Novej väčšine. Lenže osobná politická kariéra Daniela Lipšica nie je dôležitá. Dôležité je, kam sa uberá pravicová časť politického spektra u nás.
Rovnako ako voliči formujú politickú scénu, politická scéna formuje voličov. Ťažko a dlho sa napríklad bude prekonávať to, ako Smer v prvých desiatich rokoch svojej existencie v mene získavania hlasov dokonale rezignoval na boj proti predsudkom a neporozumeniu dnešnému svetu časti svojich voličov. Dodnes sa o to pokúša často iba v rytme krok vpred – dva vzad. Lenže ak je reč o pravici, treba skonštatovať ešte jedno: slovenská pravica nerezignovala; ona sa rozbehla rovno kamsi za mantinely.
Mainstream, čiže stredný prúd, na pravici vymiera. Zničili ho škandály a bitky o korisť, ktoré začali ešte v časoch Mikuláša Dzurindu, vyvrcholili počas vlády Ivety Radičovej a ich dozvuky sledujeme dodnes. Mohlo by sa zdať, že takého stredného prúdu nie je škoda. Lenže to, čo sa ponúka namiesto neho, nie je nový stredný prúd, ale extrém.
Extrémom ekonomickým začala kariéru SaS, aby ho neskôr doplnila o extrém protieurópsky (v dojemnej zhode s extrémom SNS). Extrému etnickému (či rasovému) sa nebezpečne začínajú blížiť výlevy niektorých činovníkov SDKÚ na adresu „neprispôsobivých“ po tom, ako sa táto niekdajšia hlavná predstaviteľka pravicového stredného prúdu začala pod ťarchou škandálov sunúť do histórie. Extrém národnostný v podobe SMK dýcha na krk mainstreamového Mostu–Híd. Extrémne nesystémové združenie, s ktorým sa nedajú uzatvárať dohody a ktorého kroky sú celkom nepredvídateľné, priviedol do parlamentu Igor Matovič. O tom, v akom stave je dnes KDH, škoda hovoriť. No a teraz je tu Lipšic so zmesou extrémneho populizmu a podprahového volania po vláde silnej ruky.
Takáto pravica sa môže koľko chce zaklínať strednou triedou a civilizačnými hodnotami. To hlavné, na čom pracuje, sú voliči, ktorých sa bude treba báť ešte viac ako zlých politikov. Dúfajme, že až tak ďaleko to nezájde.