Nový rok, staré choroby
Prázdniny nie sú všeliekom. Nový školský rok sa začína s rovnakými chorobami, ako sa ten predchádzajúci skončil. Kým odborári chcú problémy riešiť pomocou celodenného štrajku, cirkvi sa sťažujú na to, že dotieravý štát od nich aj niečo vyžaduje, keď im financuje školy.
Kým všetkým chýbajú reformné učebnice, v špecifických oblastiach dochádza pedagógom, čo majú na starosti premnoho rómskych detí, celkom oprávnene trpezlivosť. Preto išiel minister Dušan Čaplovič hasiť nespokojnosť do Dobšinej.
Nevedno presne, koľko žiakov tam pripadá na jednu triedu, no pri klesajúcej krivke demografického vývoja sa zdalo, že sa aspoň ich preplnenosť podarilo zažehnať. Pravda, boli časy, keď za „silných ročníkov“ sedávalo v učebni aj zo 40 chlapcov a dievčat, ale na úroveň ich vedomostí to nemalo taký zlý vplyv ako iné dnešné javy.
Už predchádzajúca vláda zrušila najvyššie povolené limity pre veľkosť žiackych kolektívov v jednotlivých zariadeniach a tá súčasná navrhuje zjednodušiť mechanizmus, ako ich mierne zvýšiť. Prvé ohlasy naznačujú, že riaditelia si uvedomujú dvojsečnosť tohto kroku a maximálny počet detí v triedach sa bude prekračovať iba zriedkavo.
Pravda, extrémy sú možné práve v extrémnych situáciách. V tomto prípade tam, kde sa deti v laviciach tlačia už teraz. Lebo okrem chýbajúcich nových učebníc tlačí všetky školy ešte jedno: nedostatok peňazí.