Nevhodný komentár
Podvod pri výstavbe športového areálu v Senci, pre ktorý musíme do Nórskych fondov vrátiť viac než 660-tisíc eur, podľa nášho ministra zahraničných vecí dobré meno Slovenska nepoškodil. To je vyhlásenie, aké sa od ministra zahraničných vecí dá očakávať. Koniec koncov, dobré meno Slovenska v zahraničí má vo vláde na starosti najmä on. Otázka len je, či Miroslav Lajčák komentoval to, čo komentovať mal.
Sledovaniu podvodov a pochybení pri používaní európskych peňazí sa Európska komisia venuje od prvého dňa, odkedy sa začali používať. Z množstva indikátorov, štatistík a tabuliek, ktoré pravidelne zhŕňa a poznámkuje, možno vyčítať všeličo zaujímavé, očakávané i neočakávané, menej či viac pochopiteľné.
Len jedno v tých elaborátoch sotvakedy nájdeme. Nenájdeme tam nič, čo by oprávňovalo našich predstaviteľov na komentáre typu: nič dramatické sa nedeje, veď podvody sa dejú v každom štáte Európskej únie, ktorý prijíma fondy. „Dôležitý je trend, pomer a z tohto hľadiska my to na Slovensku dramatizujeme vo všeobecnosti, lebo z médií máme pocit, akoby sme boli najhoršia krajina, ale podľa štatistík patríme do tej lepšej polovice.“
Obhajoba postavená na tom, že inde kradnú viac ako u nás, patrí k tým najhorším i najchabejším zároveň. Dá sa pochopiť, že Lajčák asi iné povedať ani nemôže, ale potom mal hádam radšej mlčať. Alebo použiť frázu o ľútom boji so zneužívaním či chybným používaním európskych peňazí. Aspoň by hovoril v súlade s vyhláseniami Európskej komisie, ktorá v tejto súvislosti opakovane spomína „nulovú toleranciu“.
Nulová tolerancia znamená, že trendy a porovnávanie sa s inými môžu byť síce pekné (a čisto technicky aj pravdivé), lenže každý prípad je sám osebe zlý a ako taký netolerovateľný. Dobré meno sa nebuduje poukazovaním na iných. To by mal Lajčák ako skúsený a rešpektovaný diplomat dobre vedieť.
Mimochodom, štatistiky ukazujúce mieru pochybenia krajín pri využívaní rozličných fondov naozaj ukazujú, že Slovensko nepatrí k tým najhorším. Teda ako v čom. Čo sa fondov na podporu rybolovu týka, patríme jednoznačne medzi špičku. No napríklad pri využívaní kohéznych fondov sa u nás v minulom roku nepodarilo predísť ani jednému z prípadov, ktoré boli neskôr označené ako podvod. Znamená to, že tie peniaze z únie prišli a boli vyplatené podvodníkom. To, že po odhalení budú, samozrejme, vrátené je fajn, lenže ten neslávny údaj „0,0 percenta“ pri ukazovateli stupňa prevencie (áno, aj to komisia sleduje) sa okrem nás v tejto disciplíne podarilo dosiahnuť iba štyrom ďalším štátom…
Samozrejme, netreba príliš dramatizovať. Nedeje sa žiadna katastrofa. Nie sme celkom najhorší a azda sa v niektorých ukazovateľoch aj zlepšujeme. To však nie je vhodný komentár k prípadu, ktorý nás opäť raz postavil do trápnej situácie štátu, ktorý musí vrátiť ponúkanú pomoc, pretože nedokázal zabrániť jej zneužitiu.