Euro žije
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky nie je takým jasným odkazom v prípade záchrany eura, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Banka začne tlačiť peniaze a nakupovať aj talianske či španielske dlhopisy.
Tým by mohla odvrátiť krach veľkých štátov, ktorý by zrejme položil euro na lopatky. Jej verdikt má však viaceré podmienky. Kľúčovou je, že Rím a Madrid by museli najprv požiadať o pomoc z eurovalu. Politikom sa do toho zrejme nebude chcieť ísť, no zrejme nebudú mať na výber.
Krajiny si totiž nemôžu dlhodobo požičiavať za vysoké úroky. Onedlho by zistili, že úsporné opatrenia nie sú veľmi platné, keď sa im zadlženie cez rast úrokov aj tak zvyšuje a vytvára ešte väčší problém do budúcnosti. To, že sa budú ďalej tlačiť peniaze a euro sa bude držať nad vodou, je tak najpravdepodobnejší scenár, popri pomoci pre zadlžené štáty z eurovalov. Európa stavila všetko na jednu kartu. Politici dávno pochopili, že nechať euro padnúť by prinieslo obrovské politické, ale najmä ekonomické riziká.
Nadchádzajúce rokovania o posilnení eurozóny (aby euro malo skutočný ekonomický význam) ukážu, či sa kúpený čas využije správne. Chlieb sa bude lámať na tom, či sa eurozóna dokáže dohodnúť, aby spoločne kontrolovala banky, dlhy, deficity a v budúcnosti mala možno spoločných politikov so skutočným vplyvom. Politické rozpory v závislosti od navrhnutých opatrení určite prídu. Situácia je však teraz podstatne horšia ako pred dvoma rokmi a čas je už mimoriadne drahý.