Zviazané ruky
Mohli by sme sa pýtať spolu s klasikom: Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov? Odpoveď bude zakaždým iná, podľa toho, či sa spýtame tábora opozície, alebo koalície.
Jedna strana obviňuje druhú. Niektorí aj po atentáte na premiéra chrlia síru, nedávajú si ani na chvíľu pauzu. Nič nepočuť častejšie ako volanie po upokojení, zmiernení napätia a skôr, ako sa toto volanie naplní, stane sa z neho fráza alebo ďalší námet politických vtipov.
Ale upokojenie možno docieliť iba tak, že si niektorí politici aspoň na chvíľu zavrú ústa. No akoby práve to bol najväčší problém. A v tomto volaní po pokoji visí vo vzduchu otázka: Čo bude teraz s opozíciou? Ako bude robiť svoju politiku, keď kritika koalície, áno, aj útočenie na ňu, je podstatou jej práce? A nie je podstatou napätia v spoločnosti skôr rozdiel v hodnotách, ktoré jedna a druhá strana vyznáva, než verbálne útoky?
Opozícia nemá v rukách moc, môže len vznášať námietky. No v tejto vypätej situácii, keď každé ostrejšie slovo bude polienkom, ktoré roznieti ohneň, bude takmer nemožné kritizovať vládu. Ako to bude v praxi vyzerať, ukážu nasledujúce dni, keď sa život vráti do normálu, parlament začne zasadať a na pretras sa dostanú problematické zákony.
Majú si odteraz opoziční politici schovať všetky kritické poznámky do vrecka? Majú, v záujme upokojenia, zniesť od koalície úplne všetko? Nebudú isté exponované osoby z koaličných radov situáciu zneužívať? Demokracia bude prechádzať veľkou skúškou a reálne hrozí, že ju koalícia bude chcieť umlčať.
Predseda PS Michal Šimečka vraví, že naďalej budú robiť opozičnú politiku, ale slušnú a odbornú. Ale čokoľvek teraz opozícia vysloví, bude sa brať ako narúšanie pokoja a z koalície možno zaznie „šadap!“. Atentátnik je vraj produktom opozície, v skutočnosti jej však zviazal ruky, kým z radov koalície naznačujú, že sa už nebudú „okúňať“.
Súvisiace články
Komentáre | pred 2 rokmi | 57
