Kto príde po nás
Predsa naše deti, vnúčatá. Dnes vstupujú do škôl, aby sa naučili to, čo my už vieme, a túžime, aby boli ešte lepší v tom, čo robíme my. Mnohé z profesií, v ktorých staršia či súčasná generácia vynikali, sa dostali na perifériu záujmu detí aj rodičov.
Odvetviu za odvetvím chýbajú pokračovatelia. V poľnohospodárstve sú to dobe primerane vzdelaní chovatelia dobytka, prasiat, ako aj traktoristi, alebo mladí inžinieri, manažéri organizujúci výrobu od rodinných fariem cez družstvá až po veľké poľnohospodárske podniky.
Máme pred sebou iné Slovensko, iný životný štýl na vidieku, ale najmä úplne iné, štruktúrou ojedinelé poľnohospodárstvo v Európe. Generačná obmena trápi farmársky stav v celej Európe. Zmierili sme sa s tým, že na farmách budú pracovať cudzinci, alebo obnovíme kontinuitu kedysi nespochybňovaných profesií?
Sú iné ako kedysi, ale podstata zostáva. Z niekdajšieho traktoristu je agromechanizátor a ešte o stupienok vyššie stojí agromechatronik. Názov profesie hovorí o obrovskom technologickom skoku poľnohospodárstva. Živočíšna výroba – prameň jogurtov, syrov či rezňov – potrebuje ako soľ chovateľov. Fyzicky zdatných mužov aj ženy, pôrodníčky pomáhajúce narodeniu teliatok, prasiatok.
Roboty už podoja kravy, kombajny pozberajú obilie aj hrozno. Zvieratá a rastliny však stále potrebujú kontakt s ľuďmi a my s nimi! Nielen s mačkami, so psami, ale aj s kravičkami, ovečkami, vinicami, so sadmi, ktoré nás živia a robia Slovensko krajším.
Práca na farmách a poliach sa zmenila. Vnímajme to a nebojme sa jej venovať. Pestovatelia a chovatelia majú budúcnosť.
