Severokórejské déjá vu?
Najprv to boli len neoverené informácie o možnej účasti vojakov Kórejskej ľudovej armády vo vojne Ruska na Ukrajine. Trvalo len pár dní, kým sa objavili reálnejšie kontúry problému. Momentálne je prinajmenšom jasné, že Rusko cvičí zatiaľ niekoľko tisíc severokórejských vojakov pre bojové nasadenie.
Výcvikové kapacity sú v súčasnej situácií pre Rusko veľmi vzácnym zdrojom. Pokiaľ týmto zdrojom plytvá v prospech Kimových vojakov, nerobí to len tak pre nič, za nič. Už z tejto logiky by bolo možné vydedukovať, že vojaci zo severu Kórejského polostrova asi na ukrajinskom fronte budú nasadení. Nielen ako pozorovatelia alebo členovia malých skupín za účelom bojového školenia, ale aj vo väčšom množstve. Pokiaľ by sa toto množstvo dostalo do oblasti desiatok tisíc a viac vojakov, bojovníci zo Severnej Kórey by sa stali významným strategickým faktorom situácie na ukrajinskom fronte.
Rusko a KĽDR uzavreli 19. júna 2024 medzištátnu zmluvu, ktorou sa okrem iného zaväzujú poskytnúť si vzájomnú pomoc v prípade vojenského napadnutia. Možno aj týmto sa dá vysvetliť nárast vojenského napätia na Kórejskom polostrove v posledných mesiacoch. Vodca Severnej Kórey Kim Čong-un sa zrejme cíti posilnený týmto paktom a dovoľuje si vo vzťahoch s Južnou Kóreou viac ako obvykle. To by však nebolo také jednoduché, ak by nevedel, že môže Rusku poskytnúť niečo veľmi dôležité. A nebudú to asi preležané a vysoko poruchové delostrelecké granáty zo skladov.
KĽDR má vo svojej nedávnej histórii významnú tradíciu „internacionálnej pomoci“ a zahraničných „dobrovoľníkov“. Dňa 25. novembra 1950 polmiliónová armáda takýchto dobrovoľníkov z Číny vstúpila do kórejskej vojny, aby zabránila takmer istej porážke Severnej Kórey. Okrem toho na strane Severokórejcov bojovali aj sovietski piloti na prúdových stíhačkách MiG-15, čím veľmi pomohli udržať vzdušný priestor nad pozemnými vojskami.
Rusku nejde o vojenské obsadenie územia. Chce vyčerpať Ukrajinu na fronte a následne presadiť svoje politické ciele. Je otázne, či západná podpora Ukrajiny bude stačiť na to, aby vyvážila prevahu strategických záloh.
Pre súčasnú, zhruba miliónovú severokórejskú armádu, podľa všetkého nie je materiálnym ani ideologickým problémom zapojiť eventuálne niekoľko desiatok, možno aj stoviek tisíc ľudí do vojny na Ukrajine. Formálny casus belli pre takúto možnosť tu už je: Ukrajinské vojská okupujú malú časť ruského územia a Kim jednoznačne stojí na názorovej strane Putina, pokiaľ ide o vnímanie vojny na Ukrajine.
Ak sa pozrieme na chronológiu udalostí, je možné, že pakt medzi Ruskom a KĽDR už dopredu skrýval v sebe úmysel nasadiť severokórejských vojakov na strane ruských ozbrojených síl. Pretože krátko po uzavretí tohto paktu sa začala bojová príprava vojakov Kórejskej ľudovej armády v Rusku.
Rusku sa nateraz neoplatí mobilizovať svojich ľudí, ktorí už beztak chýbajú v ruskom zbrojnom priemysle. Pre Rusko je zatiaľ výhodnejšie aj politicky bezpečnejšie využiť podobnú internacionálnu pomoc, akú kedysi využila Severná Kórea zo strany Číny a Sovietskeho zväzu. Výmenou za zbrojné technológie. Pre Kima je tiež zaujímavé otestovať a zvýšiť bojové schopnosti svojich vojakov. Na rozdiel od Putina má živej sily dosť. A je schopný svojich ľudí ideologicky motivovať tak, aby účasť na vojne v zahraničí vnímali ako súčasť vlastnej bojovej tradície.
Ruská stratégia na Ukrajine je postavená na tom, že Rusko disponuje väčšími strategickými zálohami. Ukrajina už takmer nemá koho mobilizovať, Rusko áno. Severokórejský faktor len zvýrazňuje uvedenú okolnosť. Rusku nejde o vojenské obsadenie územia. Chce vyčerpať Ukrajinu na fronte a následne presadiť svoje politické ciele. Je otázne, či západná, zatiaľ len materiálna, podpora Ukrajiny bude stačiť na to, aby vyvážila prevahu strategických záloh. Otázka pomoci Ukrajine živou silou je na Západe zatiaľ tabu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.