Danko versus Pellegrini
Koniec roka sa nesie v znamení krízy. Ak si takto môžeme dovoliť nazvať ustavičné vnútrokoaličné spory v parlamente a tiež „nevereending story“ vlády s lekármi. Koalícia sa pred neposlušnosťou lekárov poistila prijatím zákona, ktorý ich prinúti pracovať pod hrozbou väzenia.
Dalo by sa hovoriť aj o kríze koaličnej, keďže najmä v posledných týždňoch si niektorí individualisti z Hlasu a partička okolo Rudolfa Huliaka hlasovali, ako chceli, teda nie vždy v súlade s koaličnou zmluvou, ale „podľa vlastného svedomia“. Ale nech situácia vyzerá pre vládnu koalíciu akokoľvek zle, huliakovci aj migaľovci ju v kritickej situácii podržali. Vďaka tomu, že sa Huliak a spol. neprezentovali a vďaka tomu, že za zákon o povinnosti lekárov pracovať počas mimoriadnej situácie hlasovali aj dvaja poslanci Hlasu, ktorí mali k zákonu výhrady – teda Ján Ferenčák a Roman Malatinec – zákon prešiel.
Kvôli postoju huliakovcov totiž stačilo na prijatie zákona menej hlasov, a tie chýbajúce zas dodali známi rebelanti z Hlasu. Nie je to teda s koalíciou až také zlé. Ale dobré to tiež nie je, keďže niekoľko problematických zákonov odsunuli poslanci na február a Samuel Migaľ z Hlasu nevie, či ho náhodou za neposlušnosť z parlamentného klubu nevylúčia a on zas úplne nevylúčil, že by kandidoval na predsedu strany. Hoci Matúš Šutaj Eštok má „zatiaľ“ jeho dôveru.
Ten, kto má so situáciou v koalícii najväčší problém, je predseda SNS Andrej Danko. Očividne mu klesla nálada. V relácii STVR O päť minút 12 sa znovu vyjadril, že vzťahy medzi prezidentom a premiérom nie sú dobré. Znovu obvinil Petra Pellegriniho a Tomáša Druckera z toho, že chcú nastoliť úradnícku vládu. Táto obsesia už začína pôsobiť ako strata zmyslu pre realitu.
Alebo je to hľadanie vinníka za každú cenu v inom tábore, alebo posadnutosť kritikou Hlasu, hoci ministra Kamila Šaška za snahu pochválil. No schytala to opäť ministerka Hlasu Denisa Saková – podľa Danka ju počas návštevy Petrohradu nikto neprijal. Mala sa dohodnúť o plyne s Gazpromom, no obsah rokovaní označila za „obchodné tajomstvo“. A práve (aj) z tohto dôvodu chce ísť do Moskvy budúci rok Danko osobne, aby veci vybavil. Má totiž v Rusku kontakty a je honoris causa na MGIMO, ako v posledných dňoch opakovane hrdo pripomenul. A aby hanba pre Slovensko nebola taká veľká, migaľovci jeho návštevu vykompenzujú cestou do Kyjeva.
No a prezident z paláca odkazuje, že má dosť iného na práci, ako „organizovať nejaký puč“ a že „prapôvodcom nestability je zvláštne správanie pána Danka“. A do toho nám politici prajú požehnaný advent. Pripomína to však skôr predčasnú silvestrovskú zábavu.
