Aj s navijakom!
Začiatkom septembra sa všetci Modrania presťahujú do viníc a strážia úrodu hrozna vo vinohradoch. Už niekoľko rokov majú prefíkaného nepriateľa - škorce. Tie si tu v obrovských kŕdľoch lietajú, ak zosadnú, máte doslova ,,oprešované".
Po chvíli je vinica do bobuľky obratá. Kŕdeľ sa zdvihne, na chvíľu sa zotmie a hladné vtáky putujú ďalej. Taký vinohrad je pre ne malina! A tak tu v okolí Modry búchame, strieľame, strašíme, rapkáme, sedíme pri vínnej réve a keď sa kŕdlisko približuje, tlieskame, mávame rukami, že sem nie! Niektorí naťahujú siete.
Tento víkend bolo vinobranie. Kedysi bývalo koncom septembra a Modra so susedným Pezinkom sa striedali. Jeden rok bolo v Pezinku, druhý v Modre. Teraz je vinobranie každý rok v Rači, v Pezinku aj v Modre. V Mysleniciach pred Pezinkom pri ceste je čosi ako vinobranie už od polovice augusta. Ani sa nám toľko hrozna neurodí, čo burčiaku pretečie tým, čo tomu nerozumejú, dolu krkmi! Nech, pime, oslavujme! Najlepšie všetko a stále!
Chudoba cti netratí, rada však rozhadzuje peniaze! Kolotoče, strelnica, stánky s čínskym tovarom, lacnými prečudesnými hračkami s hodinovou trvanlivosťou, ulička zabudnutých remesiel, ktoré rok čo rok akosi pridávajú do kroku a začínajú pripomínať čínsky tovar.
Ľudoví ostávame akurát my, čo nakupujeme drevené prívesky so znameniami, predražené tkané koberce, hodvábne ručníky, korytnačky na kolieskach, keramiku tých najčudnejších tvarov a ornamentov, kožušinové papuče, Panove flauty, africké sochy z pravého ebenového dreva, masti a lektvary s výťažkami najjedovatejších hadov, červené parochne, fialové príčesky, tekvicové jadierka, včelie plásty zaliate medom…
Ulicami sa valí dav, ľuďom po bradách tečie masť, odkopávajú plastové poháriky, smrdia tu vínne kvasnice, prepálený olej, bravčová cigánska, pečené husi, kačky, prasiatka či barany, na odbyt ide všetko a všade. Je to také naše milé a ľudové!
Máme to radi také vystrihnuté zo života, krik, huriavk, kolotoče, dychovku, ľudovú hudbu, kroj. Máme radi farmy aj farmárov, ba aj ich ženy. Sme nekultúrni, vždy to tak bolo, dnes sa k vlastnej nekultúrnosti otvorene hlásime na každom kroku a nik sa tu na nič nehrá. Aj tú naozajstnú kultúru musíme zamaskovať alebo nejako bezbolestne naservírovať, aby sme ju mohli ponúknuť.
A tak si tento rok na pódiu v Modre zaskákali sľukári. A boli naozaj dobrí, len sa ten ich spev akosi rozpúšťal v huriavku ulice a neviem prečo, trochu som sa za Modranov hanbila. Pracovitá Slovač vie robiť aj zabávať sa. No zarábať tu vedia iba niektorí. Ostatným stačí chlieb a hry. Vždy to však malo akú-takú úroveň. Dnes sa svet zbláznil. Chlieb či chliev, všetko jedno a hry nemajú pravidlá.
Modranské vinobranie sa skončilo, o týždeň sa stretneme v Pezinku. Tam sa vraj chystá rozložiť svoj stan aj Literárne centrum. Trochu som si to poplietla a pýtala sa na ten literárny stánok už v Modre. Dievčina, ktorá mala podávať informácie čo a kde, sa milo usmiala a opýtala liter čoho?
,,I politujeme, i sníme." Aj s navijakom!