O zdvihnutom obočí
V Kunderovej Nesmrteľnosti je mnoho krásnych miest. Zvlášť mám rada pasáže o geste, ktoré kedysi odpozorovala Agnes. Páčia sa mi azda najmä preto, že tak prekračujú zúžený priezor, cez ktorý sa my sociológovia pozeráme na svet. Ale asi možno aj preto, že na rozdiel od Kunderových hrdiniek nedokážem gestami a mimikou dať jazmínovým kríkom krídla.
Napokon, už asi pred tridsiatimi rokmi mi to drsne naznačil spolucestujúci senior v linke č. 29. Na ospravedlňujúci úsmev, ktorým som chcela uhladiť to, že som ho pri nečakanom zabrzdení autobusu pritlačila o tyč, odpovedal sprudka: „Tak ty sa na mňa zvalíš a potom sa mi ešte do tváre vyškieraš, ty…“ Prvé písmeno oslovenia radšej neuvádzam.
Poviete si možno, že ospravedlňujúci úsmev je jednoznačná vec a toto bolo netypické stretnutie, ktoré sa dá vysvetliť napríklad zápalom okostice u jedného či oboch účastníkov. A nebudete súhlasiť s tvrdením, že city a gestá slušných ľudí môžu byť navzájom rozladené. Lenže, verte mi, je to tak.
Tu sú dva príklady. V jednom zahraničnom výskume porovnávali postoje učiteliek k rodovej rovnosti s ich pedagogickou praxou. Videozáznamy z vyučovania ukázali, že aj učiteľky, ktoré v rozhovore horlili za rodovú rovnosť, dievčatá zmravňovali káravým pohľadom častejšie ako chlapcov a častejšie im naznačovali, že sa nemajú stále hlásiť a „drať dopredu“.
Školstvo a výchova sú oblasťou, kde aj gestá pedagógov kolíkujú budúcnosť dieťaťa. Niečo o tom hovorí i nedávny výskum vzdelávacích vyhliadok rómskej mládeže. Po skupinovom rozhovore s deviatačkami o ich ďalších plánoch sa už trochu medzi dvermi Diana posťažovala, že výchovná poradkyňa jej neodporúča ísť na strednú zdravotnú školu, lebo je Rómka a pacienti by sa od Rómky nechceli dať ošetrovať.
Po našom pobúrení nad tým, že osoba v tejto role niečo také vyslovila, Diana pripustila, že výchovná poradkyňa to takto na plné ústa nepovedala: „Ona vlastne nepovedala nič, ale viete, ona tak zdvihla obočie a pozrela na mňa, že som hneď vedela, že si ma nevie predstaviť ako zdravotnú sestru.“
Je možné, že výchovná poradkyňa zdvihla obočie z iného dôvodu, ako je etnický predsudok. No keďže nepovedala nič, čím by to gesto vyjasnila, zjavne jej nezáležalo na tom, ako si Diana zdvihnuté obočie vyloží a či ju tým nepostrčí k rezignácii.
Dianino vzdanie sa naznačuje, že pozornosť ku gestám nie je len vec beletrie a umeleckej virtuozity. Pre nás, čo skúmame spoločenské rozdelenie, je poučením, že aj takmer nebadateľné gesto zneuznania dokáže drasticky zúžiť horizont príležitostí. Preto je pozornosť k tomuto druhu skúseností rovnako dôležitá ako skúmanie rozdelenia zdrojov.
Dianino zahodenie ambícií by mohlo byť mementom aj pre ďalších profesionálov. Napríklad tých, ktorí sú presvedčení, že v škole vytvárajú rovné príležitosti. Ak sa im dnes nedarí vyludzovať veselé gestá, ktoré „pozývajú do diaľok priestoru a času“, mali by aspoň ustrážiť tie, ktoré sa menia na poleno hodené do cesty detského života.