Vnútorné rezervy
Za normálnych okolností predajca, ktorý sa pokúša zákazníka presvedčiť, že jeho tovar je lepší, nežiada od neho viac peňazí, ale snaží sa ho získať svojou kvalitou, inak nemá šancu uspieť. V prípade Slovenskej televízie však majú najprv všetci občania zaplatiť viac, aby časom, možno, dostali lepší produkt.
Je pravda, že v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie sú koncesionárske poplatky u nás naozaj nízke. No zároveň takmer v celej únii majú ľudia aj vyššiu priemernú mzdu.
Štát zjavne nemá na to, aby verejnoprávne médiá boli platené priamo z rozpočtu. No riešením nie je ani to, že celý problém elegantne hodí na plecia obyvateľov: „Tu máte, plaťte!“ Pravda je i to, že doteraz prakticky všetci riaditelia len natŕčali ruku, nech mali k dispozícii akýkoľvek balík peňazí. Zemkovej sa síce podarilo dlhy zredukovať, no len za cenu drastického zníženia sledovanosti.
Ak by však verejnoprávna televízia mohla vysielať reklamu tak, ako to bolo pred zmenou zákona, to znamená, že by reklamné a teleshoppingové relácie zaberali tri percentá denného vysielacieho času, situácia mohla byť iná.
RTVS má svoje vnútorné rezervy, čo nedávno priznal aj jej nový šéf. Čo tak najprv poriadne preklepnúť všetky kšefty (slovo obchody je prílišný eufemizmus) s externým prostredím a až potom od ľudí pýtať peniaze?