Absurdný postup
Príbeh slovenskej matky, ktorej pred dvoma rokmi vo Veľkej Británii zobrali dvoch malých synov a teraz ich chcú dať na adopciu, pôsobí ako hrôzostrašná absurdita. O to viac, že úradné rozdelenie rodiny podľa Európskeho súdu pre ľudské práva predstavuje veľmi závažný zásah a odobratie detí do náhradnej starostlivosti pokladá za „úplne najkrajnejšie opatrenie“, ktoré sa musí opierať o dostatočne presvedčivé argumenty motivované predovšetkým záujmami dieťaťa.
Podozrenie zo zneužívania štvorročného chlapca otcom, ktoré malo slúžiť ako argument, sa však nedokázalo. Lekárka, ktorá v tejto veci vypovedala pred súdom iba na základe neidentifikovaných fotografií, sama svoj posudok stiahla, polícia prípad prestala vyšetrovať.
Pre nás je potom nepochopiteľný postup, ale aj nadmerné kompetencie anglických sociálnych pracovníkov, ktorí chlapcov Slovenke, inak oficiálnej detskej opatrovateľke, nielenže nevydali, ale bez jej súhlasu ich chcú posunúť na trvalú adopciu cudzej rodine – bez možnosti ďalších kontaktov so skutočnou mamou. A aj napriek tomu, že v najhoršom by sa o nich doma, na Slovensku starala stará mama. Prečo Angličania chlapcov odmietli zveriť do jej osobnej opatery? Či stačí iba to, že sme síce Európania, no máme iný prah citlivosti na dodržiavanie práv dieťaťa? Keď otcovské zaucho sa môže v jednej krajine považovať za primeraný výchovný prostriedok a v druhej pomaly za týranie?
Odhliadnuc od všetkého štát má zabojovať za svojich bezbranných občanov. A obaja chlapci sú občanmi našej republiky. Slovenské úrady sa bránia, že konajú. Otázka je, či dostatočne.<Pe>