Ženy do sveta
Európska komisia schválila množstvo výziev, aby štáty prijali a plnili národné akčné plány rodovej rovnosti.
Sama to však v diplomacii nedodržiava. Poliakom to nedalo, vypracovali štúdiu, ktorej výsledky bojovníkov a bojovníčky za zrovnoprávnenie určite nenadchli. Zo 115 vedúcich zahraničných misií EÚ pred troma rokmi iba 11 viedli ženy, paradoxne zväčša v islamských krajinách.
Po nástupe eurokomisárky pre zahraničnú politiku Catheriny Ashtonovej sa tento počet zdvojnásobil, no aj tak to má od zásad rovnosti pohlaví ďaleko. Pritom to neznamená, že by ženy neboli pripravené pre úspešný štart na diplomatickú dráhu. Veď v centrálnych úradoch EÚ ich dnes pracuje viac ako 50 percent. Hoci aj tam platí: čím vyššia funkcia, tým menší podiel žien.
Ambiciózne Slovenky sú diskriminované dvojnásobne. Podľa poľskej štúdie zo spomínaných 115 postov iba dva pripadli zástupcom nových členských štátov únie – Maďarovi a Litovčanovi. Pokiaľ ide o „národné“ diplomatické služby, len 5 zo 70 ambasád riadia ženy. To je síce v pomere viac ako u Talianov či Nemcov, no ťažko sa vyrovná Fínom, Švédom či Lotyšsku, ktoré má 22-percentné zastúpenie veľvyslankýň.
Na slovenskom ministerstve zahraničných vecí to vyzerá v poslednom období ružovejšie, ženy tam zastávajú až tretinu vedúcich postov. Základný predpoklad na to, aby sa do sveta dostali nielen politické nominantky, ale aj kariérne diplomatky. Ak im to, pravda, schváli prezident.