Madridské protesty
Španieli nemajú problém vyjadriť svoju nespokojnosť verejne. Už v posledných rokoch frankistickej diktatúry sa v uliciach miest objavovali odvážne protesty napriek policajnej brutalite, ktorá ich sprevádzala.
Keď sa v roku 1981 časť armády pokúsila o puč a obsadila práve rokujúci parlament novej demokracie, námestia v celej krajine zaplnené rozhorčenými ľuďmi boli jasným signálom, že Španieli si slobodu nechcú dať vziať z rúk a vedia to aj verejne prejaviť. Španielsko zažilo v posledných tridsiatich rokoch niekoľko generálnych štrajkov a stovky veľkých demonštrácií.
V utorok 25. septembra sa masové protesty vrátili do madridských ulíc. Protest nazvaný 25-S zorganizovali mladí ľudia cez internetové sociálne siete a ako formu demonštrácie zvolili obkľúčenie parlamentu. Pokojný protest sa stal nielen reakciou na úsporné kroky súčasnej vlády, ale sa zameral najmä proti celej politickej triede, ktorá podľa organizátorov nereprezentuje záujmy verejnosti, no je iba bezradnou bábkou v rukách finančných inštitúcií.
V krajine, kde je každý štvrtý práceschopný občan nezamestnaný a životná úroveň strednej vrstvy prudko klesá, je hnev verejnosti pochopiteľný. Veď to, kde sa Španielsko dnes nachádza, je nielen dôsledkom svetovej hospodárskej krízy, ale i neschopnosti značne skorumpovanej a nemálo privilegovanej politickej elity.
Vláda so svojou reakciou nenechala dlho čakať. Už dopredu sa snažila svojimi vyhláseniami zdiskreditovať protest ako taký, označujúc ho ako dielo extrémistov, čím iba zbytočne zvyšovala napätie. Do každého protestného zhromaždenia sa zvykne infiltrovať niekoľko pochybných indivíduí, ale španielske štrajky v posledných mesiacoch, s výnimkou radikálneho protestu astúrskych baníkov, boli vždy pokojné a podporované občanmi z celého spektra spoločnosti.
Parlament v Madride bol v stredu večer nielen v obkľúčení tisícok protestujúcich, ale aj stoviek policajných ťažkoodencov. Napriek tomu, že išlo o pokojnú akciu a v mase sa nachádzalo minimum provokatérov, polícia nakoniec niekoľkokrát tvrdo použila násilie. Zatkla 28 ľudí, obuškami a gumovými projektilmi dvakrát toľko osôb zranila.
Policajný zásah vládni politici vychvaľujú ako príkladný, ale opozičné strany ho kritizujú ako prehnaný a zbytočne násilný. Či polícia svoju úlohu zvládla, spochybňujú aj viaceré masmédiá, ktoré majú k súčasnej vláde blízko. Ukázalo sa, že medzi provokatérmi v radoch protestujúcich boli policajní agenti v civile a práve tí svojím násilným správaním provokovali ťažkoodencov.
Na sociálnych sieťach a v médiách sa stalo populárnym video, na ktorom spacifikovaného „radikála“ zrazu policajti začnú ochraňovať a komicky na seba pokrikujú: „Pokoj, pokoj, veď to je kolega!“ Rovnako sa stali obľúbené fotografie, na ktorých čašník bráni policajtom vstúpiť do reštaurácie, kde sa uchýlili protestujúci. Ako neskôr povedal novinárom, je síce voličom vládnej Ľudovej strany, ale reakcia polície bola podľa neho veľmi prehnaná, a tak je rád, že dokázal zabrániť násiliu aspoň vo svojom podniku.
Tohtotýždňové madridské protesty zatiaľ nemajú až taký veľký ohlas, ako minuloročné, ktoré sa konali v celej krajine. No pravdepodobne sú iba predohrou k tomu, aká môže byť jeseň ešte horúca, ak budú pokračovať súčasné tendencie. Kredit politikov je na minime, pričom v spoločnosti vládne čoraz väčšia frustrácia zo zhoršujúcej sa sociálnej situácie. Vláda by v takomto prípade niesla zodpovednosť nielen za degradáciu životnej úrovne občanov, ale aj za eskaláciu násilia v uliciach.