Problém sa neodstránil
Keby ste sa občana Mariána K. opýtali, ako hodnotí sobotné podujatie v Krásnohorskom Podhradí, pravdepodobne by odpovedal v tomto duchu.
Hneď ráno ho vraj polícia nezákonne predviedla na výsluch a potom mu neumožnila spolu s priateľmi upratať súkromný pozemok. Vládne u nás údajne policajná brutalita a policajný štát.
Keby ste sa to isté opýtali Mariána K. ako lídra extrémistického hnutia, asi by sa len usmial a pomyslel si, že sobota sa mu veľmi vydarila. Za účasti veľkého množstva médií si nasadil masku slušného a zákon vyžadujúceho občana, ktorý myslí najmä na blaho iných a zároveň tým akoby na verejnosti zlegitimizoval svoje krajne pravicové hnutie.
Veru. Jedno aj druhé sa odohralo pod Krásnou Hôrkou. Požiar tejto národnej kultúrnej pamiatky pred pár mesiacmi symbolicky pripomína oheň, ktorý zničil budovu Ríšskeho snemu v Berlíne 27. februára 1933. Vtedy sa stal jednou z najvýznamnejších udalostí éry nástupu nacizmu v Nemecku, Hitlerova vláda ho vzápätí zneužila ako zámienku na masívne obmedzovanie ľudských práv. Zdá sa, že hradný požiar rozdúchal veľké vášne. Stalo by sa to, keby tie nepozorné deti neboli rómske?
Krásnohorské Podhradie má 2 600 obyvateľov a približne polovica z nich sú Rómovia. Podľa starostu nemali s nimi až do nešťastného požiaru problémy, a kriminalita je tam minimálna. Model bezkonfliktného spolunažívania Rómov s majoritou však niekomu, zdá sa, nevyhovuje.
V rámci objektivity ale treba uznať, že Rómovia si obydlia budovali nelegálne. Osada sa začala stavať na pozemkoch bývalej tehelne, ktoré vtedy patrili štátu. Väčšinu domov postavili do roku 1971, asi 60 z nich sa dá klasifikovať ako čierne stavby. Na pozemkoch, ktorých vlastníkom je aj Marián K., dnes stojí asi sedem domčekov. V rámci reštitúcií sa pozemky vrátili pôvodným vlastníkom, ktorí však doteraz problematiku čiernych stavieb neriešili súdnou cestou, ale len sťažnosťami na úradoch, bez potrebnej dokumentácie.
Nový majiteľ sa rozhodol pre razantnejšie riešenie. Prostredníctvom sociálnej siete vyzval občanov na likvidáciu odpadu na svojom pozemku. Slovník tohto samozvaného spasiteľa neprekvapuje, podobne ako neprekvapuje niekoľko desiatok jeho súkmeňovcov, ktorí sa na brigádu dostavili aj s patričnou dávkou agresivity pred médiami.
Ak by mu v tom polícia nezabránila, tak by svoj zámer búrania asi začal realizovať. Nešlo by však o nič nové v slovenských dejinách. V roku 1941 vtedajšia ľudácka vláda prijala vyhlášku o Úprave niektorých pomerov Cigánov, ktorá umožňovala použiť voči Rómom akýkoľvek donucovací prostriedok, ktorý by ich dostal z obce. Pri likvidácií pôvodných osád často asistovali aj oddiely Hlinkovej gardy.
Polícia tentoraz konflikt zažehnala. Problém sa však neodstránil, ale iba prehĺbil. Marián K. sa totiž v sobotu stal hovorcom nespokojných občanov, podľa ktorých štát nerobí dobre svoju prácu, a tak ju treba ju spraviť za neho. Trebárs aj krompáčmi a buldozérmi. A trebárs aj na čele s takým Mariánom K., ktorému sa ešte pred pár mesiacmi väčšina ľudí smiala.
Sobotné policajné manévre stáli nás všetkých peknú kôpku peňazí. Ktovie, či väčšiu ako trebárs za vykúpenie sporných pozemkov štátom. A ktovie, koľko takých akcií ešte Marián K. po Slovensku za faktickej asistencie polície zorganizuje.
Podľa reakcií časti verejnosti zrejme o pozvania nebude mať núdzu. Stačí si prečítať anonymné diskusie pod článkami o rómskej problematike, z ktorých často mrazí viac ako z arogantného úsmevu pomýleného aktivistu.