Papieroví majstri
Sociálna sieť na Slovensku má priveľké oká. Malé deti sa cez ňu prepadávajú až do nenávratna. Dokazujú to dve najnovšie kauzy z Bratislavy, kde je hniezd záchrany pre nechcené detí a krízových centier omnoho viac ako na vidieku.
Po utýranom dievčatku, ktorého tielko sa našlo v byte komplikovanej rodiny, objavili v kočíku mŕtve dieťatko bezdomovcov. Ako je možné, že po narodení vôbec zostalo v takej „domácnosti“? Britom vyčítame, že sú prehnane prísni, keď rodičom v sociálnej núdzi odoberajú deti, ale čo povedať v takýchto prípadoch na adresu našich úradov? Úroveň banánovej republiky.
No papierovú obranu majú štátni i samosprávni pracovníci vždy naporúdzi. Nedostali sme podnet, nemáme čas chodiť do terénu, bezdomovcov neregistrujeme, súdne procesy o odňatí dieťaťa bývajú zdĺhavé… Nad všetkým visí veľký výkričník: sociálne služby sú poddimenzované. Načo si platíme štát, celú verejnú správu? Na to, aby v čase hojnosti zadarmo piekli pre ľudí na námestiach štrúdľu? Sú tu najmä na to, aby v kritickej situácii zasiahli, pomohli a keď treba, aj nekompromisne a rýchlo konali. Všade nemôže byť dobrovoľný aktivista. Napokon, aj mimovládne združenia potrebujú finančnú výpomoc štátu.
Ak však budeme s ohňostrojom oslavovať deň daňovej slobody pomaly už na Veľkú noc, tak sa nám štát ešte zmenší, zmrští sa ako vlaňajšie jabĺčko. Potom na účinnú sociálnu kuratelu môžeme celkom zabudnúť.