Obeť
Požiadavka ministra financií Petra Kažimíra, aby ku konsolidácii verejných financií prispeli viac aj samosprávy, je už v podstate evergreenom, ktorý hrá každá vláda. Zdá sa, že má na to oprávnené dôvody, lebo sa ukazuje, že samosprávy majú stále vnútorné rezervy.
Financie samospráv sú ako na hojdačke – raz hore, raz zasa dole. Pred dvomi rokmi bili starostovia na poplach, lebo výpadok podielových daní v obciach bol taký obrovský, že im hrozil kolaps. Vláda im vtedy poskytla dotáciu 33 miliónov, čo bolo síce len malou náplasťou na 228-miliónovú sekeru, ale trochu to pomohlo. Minulý rok mali samosprávy prebytok 24 miliónov eur.
Ako je to možné? Jednoducho. Po tom, čo Ivan Mikloš nestihol presadiť zavedenie tzv. daňového mixu, ktorý mal takýmto extrémnym výkyvom zamedziť, ho napokon vymenil za súhlas starostov s dlhovou brzdou. Obce a mestá tak napokon dostali o tri percentá viac ako v roku 2011.
To, že sa teraz radní zaviazali k šetreniu bez nejakého väčšieho reptania, naznačuje, že ich situácia nie je až taká kritická.
Napokon ak si niektorí primátori mohli dať zvýšiť mzdu o desiatky percent, tak 5-percentné krátenie miezd bude pre nich vskutku prijateľná „obeť“.
Vláda by namiesto rozdávania „darčekov“ pri svojich výjazdoch mala prijať systémové opatrenia, ktoré by prispeli k stransparentneniu mzdovej politiky v samosprávach. Návrhov tu už bolo v minulosti viac, stačí ich oprášiť.