Gesto
Slová a gestá majú v politike obrovskú silu. Negatívnu aj pozitívnu.
Pamätné pokľaknutie Willyho Brandta pred pamätníkom v bývalom varšavskom gete bolo spontánne, a práve preto sa zapísalo do dejín. Nemecký kancelár ho neskôr okomentoval slovami: „Pod ťarchou nedávnej histórie som urobil to, čo ľudia robia, keď slová zlyhajú. Tak som si pripomenul milióny zavraždených.“
Nemecko si je vedomé toho, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny a za čo nesie zodpovednosť. Nesnaží sa jej zbavovať ani svoju vinu relativizovať. V Brandtových šľapajach ide aj nový nemecký prezident Joachim Gauck, ktorý bol neohrozeným bojovníkom za ľudské práva už v časoch komunistickej NDR a svoju oddanosť ich obhajobe preukazuje aj po nástupe do funkcie.
Po tom, čo pri príležitosti 70. výročia vyvraždenia Lidíc poslal Gauck českému prezidentovi veľmi emotívny list, včera ako prvá hlava nemeckého štátu prišiel vzdať hold obetiam „hrozného neľútostného zločinu“ aj osobne. Návšteva vyvraždených Lidíc je nielen uznaním viny, ale predovšetkým pokáním, ktoré oslobodzuje a dodáva odvahu v boji za spravodlivosť. Takúto guráž by mohli v sobotu predviesť aj naši politici, keď budú Bratislavou pochodovať Kotleba a jemu podobní „slušní ľudia“.