Niet na čo čakať
Ťažko predpovedať, s akým odkazom sa vráti domov vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek po jeho návšteve Slovenska.
Z väčšiny jeho rozhovorov s našimi predstaviteľmi (strana Most – Híd, premiér Robert Fico a pod.) by sa zdalo, že takmer „niet o čom“. Pre nás samotných by to tak ale byť nemalo. Vždy je o čom.
Napokon vysokí komisári obyčajne neprichádzajú len tak, z dlhej chvíle. Slovensko má svoju vlastnú a neveľmi príjemnú históriu práve s komisármi pre menšiny už od 90. rokov minulého storočia. To bolo vtedy, keď nacionalisti ruka v ruke s veľkozlodejmi odpútavali pozornosť národa od privatizačnej rabovačky predstieraním, že niet väčšieho problému medzi Dunajom a Tatrami ako dvojjazyčné nápisy na južnom Slovensku.
Tým, pravdaže, nie je povedané, že na opačnej strane už aj vtedy azda neboli žiadni nacionalisti. Práve im však naši nacionalisti pomáhali politicky prežiť, dokonca im nezaslúžene dodávali punc demokratov, ktorí bojujú proti mečiarizmu.
Tie časy sú preč, nebolo to však tak dávno, aby zostalo všetko zabudnuté. Zostava prvej vlády Roberta Fica s Jánom Slotom a Vladimírom Mečiarom bola pre opačnú stranu čistou nahrávkou na smeč. Rôzni profesionálni Maďari, ktorí si už-už mohli začať odvykať od toho, že nemusia riešiť reálne problémy svojej komunity, ale na skvelú živnosť im postačí, keď sa budú tváriť ako obete útlaku, dostali od prvej Ficovej vlády oživujúcu pilulku. A nie jednu. Okrem výpadov a urážok z úst Slotu a spol. spomeňme nezvládnutú kauzu Hedviga alebo naťahovačky s maďarským prezidentom na komárňanskom moste.
Dá sa preto pochopiť, že komisár OBSE pre menšiny prišiel tentoraz na Slovensko po vzájomnej dohode s našimi predstaviteľmi. Ficova vláda číslo dva je v tomto síce naozaj „iná káva“ než bola tá číslo jedna, to však neznamená, že o tom nemusí nikoho presviedčať. Zvlášť keď profesionálni Maďari, ktorí ak sa ani nabudúce nedostanú do parlamentu, budú to môcť asi naozaj zabaliť, využívajú čokoľvek, čo sa dá, pre svoju politickú záchranu.
Benešove dekréty ponechajme bokom, táto téma zostane už asi navždy v ich repertoári, aj keď zrejme tušia, že Európa by sa musela dočista zblázniť aby pripustila revíziu povojnového stavu. Sú tu však témy, ktoré sa riešiť dajú a ktoré budú na stole dovtedy, kým sa nevyriešia. So zákonom o štátnom občianstve niet prečo čakať na výrok Ústavného súdu – tým skôr, keď Smer beztak tvrdí, že pripravuje novú verziu. Slovensko nepotrebuje hlúpu odpoveď na hlúpy zákon vlády Viktora Orbána z roku 2010. Potrebuje taký zákon o občianstve, ktorý by nemohol byť nijakým hlúpym zahraničným zákonom ohrozený. To je rozdiel. Ak komisár Vollebaek odíde zo Slovenska s takýmto prísľubom, jeho misia bude úspešná. Predovšetkým pre nás, obyvateľov Slovenska bez rozdielu v tom, či vieme správne používať zvratné zámená.