Politická aritmetika
Ďalšia predpoveď vývoja ekonomiky, ďalší varovne zdvihnutý prst. Situácia je horšia, ako sme čakali, budúcnosť neistá. No najnovšia správa Medzinárodného menového fondu obsahuje niečo viac, ako dôvod na zvýšenie dávky antidepresív.
Predpovede hospodárskeho vývoja sú v posledných rokoch prekvapujúco konzistentné. Hovoria nám: a) ekonomika klesá, b) tento rok bude prepad horší, ako sme čakali, c) budúci rok, prípadne o dva by mohlo prísť oživenie. Bol by to pekný príbeh so šťastným koncom, ak by sme ho nepočúvali stále dookola. Každý rok tá istá krivka, len posunutá na časovej osi doprava.
MNF vydal predpoveď globálneho hospodárskeho vývoja. Tento rok bude rast pomalší, či pokles hlbší, ako sme predpokladali. Budúci rok to ešte bude zlé. Až v druhej polovici sa začnú prejavovať náznaky oživenia a potom možno… To je optimistický scenár. Ak eurozóna zvládne krízu a USA neprerušia politiku podpory hospodárskeho rastu. Inak krivku posunieme doprava a spodný oblúk trochu prehĺbime.
Pesimistické predpovede nie sú najdôležitejším odkazom tejto správy. MMF konštatuje, že neformálne dôkazy naznačujú, že vlády pri plánovaní rozpočtových škrtov používali prinízky multiplikátor (0,5 – pričom v skutočnosti sa pohybuje medzi 0,9 až 1,7). Jednoducho povedané, vlády predpokladali, že každé škrtnuté euro rozpočtových výdavkov bude znamenať pokles hospodárstva o pol eura. Podľa MMF sa zdá, že škrtnuté euro ho zníži o 0,90 až 1,70 eura. Ešte jednoduchšie, rozpočtové škrty majú dva- až trikrát horší vplyv na výkonnosť ekonomiky, ako vlády očakávali.
Prečo? Vylúčme, že by bol MMF trójskym koňom keynesiánskych agentov. Ostávajú dve možnosti. Buď je dôvodom systematická neschopnosť presadzovateľov rozpočtových škrtov správne modelovať dôsledky krokov, ktoré presadzujú. Alebo je to príklad prispôsobenia aritmetiky „politickej požiadavke“.
Pri multiplikátore 0,5 sa dá argumentovať, že negatívne vplyvy škrtov sú prevážené pozitívnymi: škrtajú sa neproduktívne výdavky. Zvyšuje sa dôvera súkromných investorov, ich vyššie investície podporia hospodársky rast. Šetrenie uistí finančné trhy, čo zníži „rizikovú prirážku“ na úveroch vládam periférnych štátov, tým sa zníži cena pôžičiek pre firmy atď.
Podobné argumenty ovládajú diskurz v EÚ prinajmenšom dva a pol roka. Ak je však negatívny vplyv rozpočtových škrtov dva- až trikrát väčší, znejú výrazne menej presvedčivo. Správa MMF tak ponúka ďalší argument, že medzi politikou rozpočtových škrtov a prehlbujúcou sa recesiou nie sú len vzájomné vzťahy, ale aj príčinná súvislosť.
A teraz k ďalším aktuálnym správam. Angela Merkelová bola v Grécku. Súcití s gréckym ľudom trpiacim dôsledkami hospodárskej recesie a podporuje premiéra Antonisa Samarasa v jeho odhodlaní presadiť ďalší balík úspor. Francúzsky prezident pretlačil parlamentom fiškálny kompakt. Španielsky Červený kríž bude pomáhať dvom miliónom hladujúcich… Ale dosť sarkazmu.