Alternatíva
Doteraz sa verejnoprávna televízia v honbe za podielom na mediálnom trhu usilovala kopírovať to, čo prinášala finančne úspešnejšia konkurencia.
Aj s primitívnou zábavou a plytkosťou ducha nahrádzajúcimi skutočné umenie. Najdôležitejší bol zisk či skôr čo najmenšie straty.
Nové vedenie RTVS dostáva šancu rozvinúť svoje predstavy v personálne stabilnejšom prostredí. Nesmie však stavať na bezhlavom naháňaní divákov, ale na tom, čo ich od súkromných staníc líši a zvýhodňuje. Za dve desaťročie tu narástla „TV klientela“, ktorá má plné zuby komercie, naparfumovaných telenoviel a dialógov s celebritkami. Chce vidieť čosi úplne iné. Nie stokrát opakované obľúbené relácie z minulosti, niečo nové, moderné, čo má švih a štýl.
Vyžaduje si to však ustálenú štruktúru. Večerný blok začínať kratším, dynamickejším spravodajstvom. Následný program by mal pripútať divákov vtedy, keď na ostaných kanáloch ešte doznieva zvyšok správ a chvála pracích práškov. Hodnotné filmy, vlastná tvorba, živé diskusie – bez prerušovania reklamou. A potom je tu Dvojka, ktorú mnohí chceli z konkurenčných dôvodov potopiť. Tu sa treba inšpirovať Českou televíziou, ale ponúkať i vlastné dokumenty. Prvé lastovičky sa už objavili.
Aj „povinné“ vysielania pre rozličné menšiny sa dajú urobiť tak, aby pritiahli širší záujem spoločnosti. Tá možno raz bude aj vďaka dobrej verejnoprávnej televízie hrdá na to, aká je rozmanitá.