Škrt, škrt, škrt
Ministerstvo práce pripravilo novelu zákona o službách zamestnanosti. Vzhľadom na jej obsah sa môžeme domnievať, že jej príprava v podstatnej časti vyzerala asi takto: vzali červené pero a robili škrt, škrt, škrt. To sa to pekne novelizuje, keď je príkazom dňa konsolidácia a šetrenie.
Škrt a od 1. januára 2013 neexistuje príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. Škrt a končí aj príspevok na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o prácu. Škrt a preč sú príspevky na vykonávanie absolventskej praxe. Škrt a končia ďalšie nástroje aktívnej politiky trhu práce. Aby sme boli presní, niektoré zostávajú, no ministerstvo ich chce podmieniť rozhodovaním výboru pre otázky práce, schvaľovaním úradom práce, dávkovaním príspevkov, predkladaním ročných správ o samostatnej zárobkovej činnosti… No jasné, ak nechceme byť zlí, že niečo rušíme, nabalíme na to byrokraciu, ktorá to fakticky zruší za nás.
Odôvodnenia (okrem nevyhnutnosti šetriť) typu: „málo sa to využíva“, či „práca na dohodu nemotivuje ľudí hľadať si normálnu prácu a zamestnávateľov vytvárať pracovné miesta“, sú gólmi do vlastnej brány. Ak sa čosi málo využíva, nemá zmysel na tom šetriť. A pokiaľ ide o dohodárov, ministerstvo malo šancu pomôcť im v Zákonníku práce. Namiesto toho na nich naváľalo povinnosti. Minister Ján Richter zabudol v novele už iba na jedno. Zákon o službách zamestnanosti premenovať na zákon o službách proti zamestnanosti