Budúcnosť bez víťazov
Podľa Napoleona, keď sa nepriateľ dopúšťa chýb, treba ho nechať, aby ich napáchal čo najviac. Čína možno urobila chybu, keď sa dala vtiahnuť do amerického cirkusu s tarifami. Nič to však nemení na veci, že naďalej zostáva pozorovateľom.
Pokojne bude sledovať, ako mocenská garnitúra vo Washingtone likviduje slobodu domáceho obyvateľstva a vo svete sa zbavuje svojich niekdajších spojencov. Vôbec netuším, kde za veľkou mlákou nabralo toľké gigantické vedomie nezraniteľnosti a všemocnosti.
Tento pocit všemocnosti sa azda najvypuklejšie prejavuje v primitívnych vetách, ktoré trumpovská administratíva vyrába ako na páse. Napríklad najmúdrejší človek sveta J. D. Vance sa vôbec nerozpakoval vypustiť do sveta vetu: „Požičali sme si peniaze od čínskych sedliakov, aby sme mohli kupovať výrobky čínskych sedliakov.“ Ach, chlapče jeden neokrôchaný, ty sa nedožiješ pekného konca. Spojené štáty, pokiaľ ide o ich „súkromné“ vojny a vojničky, nikdy veľmi neuspeli.
Ako si predstavujú, že uspejú a prežijú, keď už celý svet bude stáť proti nim? Momentálne všetko nasvedčuje tomu, že v priestore, ktorý leží medzi New Yorkom a Los Angeles, sa rodí zdanlivo nový druh totality. Preto zdanlivo, lebo metódy, ktoré sa začínajú uplatňovať v zasľúbenej zemi kovbojov, sme už my skôr narodení videli i zažili. Nič nové pod slnkom.
Ošiaľ skôr či neskôr pominie. Čína, ako som už napísal, je trpezlivý pozorovateľ. Prečo nepredpokladať, že čím väčšmi bude Trump a jeho horda apokalyptických jazdcov škrtiť americký ľud a udržovať Európu v stave panických záchvatov, tým viac sa bude Čína uchyľovať k opačnému postupu.
Hoci anglický filozof John Gray (nemýliť si ho s rovnomenným autorom knihy Muži sú z Marsu, ženy z Venuše) v roku 2023 v knihe Noví leviatani napísal, že „namiesto toho, aby sa Čína stala podobnou Západu, Západ sa začne väčšmi podobať Číne“, no aj tak skúsme pripustiť, že to bude inak. Tak či onak, Spojené štáty z dlhodobého hľadiska nemajú šancu „zdolať“ Čínu. Nielen preto, lebo nevedia „čítať“ v čínskom myslení, ale preto, lebo sa ani samy v sebe nevyznajú.
Svet je príliš veľký, rozmanitý a nevyspytateľný na to, aby sa prognózy napĺňali do bodky. Svet predsa netvoria tri krajiny (Čína, Rusko a Spojené štáty), ale aj Európa, Afrika, Južná Amerika, Kanada či nesmierna Ázia. Zaiste, možno pripustiť aj to, že sa naplní orwellovský scenár, kde celý svet budú ovládať nanajvýš tri totalitné ríše. Lenže z dejín vieme, ako ríše končia.
Gray píše, že zánik mayskej civilizácie v Strednej Amerike, Akkádskej ríše v Mezopotámii či Khmerskej ríše v Juhovýchodnej Ázii spôsobili: preľudnenosť, sucho a vojny o zdroje. Z toho vyplýva, že nijaká ríša nemá večné trvanie. Také čosi si môže myslieť len šialenec.
Povedzme, že vodcovia sveta nie sú šialení, len roztrpčení, rozčarovaní. Ako to už u niektorých starých ľudí býva. Takí starci by nedbali, keby spolu s nimi zanikol aj celý svet. Podľa princípu: ak ja nemôžem mať radosť zo života, nech nikomu nie je dopriata.
