Sociálny štát a odstupné
Podľa liberálnych ekonómov je odstupné pokutou, ktorú platí zamestnávateľ za vytvorenie pracovného miesta.
V skutočnosti ide o pokutu za zrušenie pracovného miesta. Na rozdiel od odborov, liberálni ekonómovia tvrdia, že dobrovoľné odstupné vyplatené zamestnancovi je odmenou za lojálnosť a vykonanú prácu! Naozaj však ide o peňažné ocenenie lojality, keď sa s ním firma lúči z jeho pohľadu nedobrovoľne?
Ako je to s dobrovoľnosťou odstupného dobre vidieť dnes na vyplácaní odstupného manažérom, ktorí končia vo svojej riadiacej funkcii s finančným benefitom, ktorý u bežného pracovníka často predstavuje celoživotný plat.
Pri „zlatých padákoch“ je pritom bežné, že riadiaci pracovník nezvládal svoju pozíciu ako manažér, firme neúmyselným, alebo úmyselným konaním spôsobil škodu, podpísal nevýhodné a iba pod vysokými zmluvnými pokutami vypovedateľné kontrakty s inými firmami a pod. Odstupné vo forme mnohociferných zlatých padákov je bežné aj v najvyspelejších štátoch EÚ, no s výrazne rozdielnym dosahom na peňaženku odchádzajúceho manažéra, ale aj verejné financie.
Napríklad manažér na Slovensku a jeho kolega v Rakúsku s platom 5 000 eur mesačne sú odvolaní z funkcií a na základe zmluvy im pri skončení funkcie štatutárneho zástupcu firmy vyplatia po 50 000 eur. Ako bude vyzerať čistý príjem na základe zlatého padáka u manažérov v oboch krajinách? U našich západných susedov exmanažér dostane v čistom menej ako 25 000, na Slovensku však až 40 500 eur! Nakoľko manažér prekročil maximálne vymeriavacie základy na výpočet odvodov do poistných fondov, nezaplatí z tohto výnimočného príjmu na zdravotnom ani sociálnom poistení ani jeden cent.
Ak by však dostal odstupné 500 eur robotník, ten zaplatí na odvodoch 13,40 percenta a jeho celkové daňovo-odvodové zaťaženie bude vyššie ako u exmanažéra s príjmom vyplateným zo zlatého padáka. Tieto anomálie má na svedomí existencia maximálnych vymeriavacích základov pre odvody do poistných fondov, kde nad hranicou určenou v zákone (od roku 2013 to bude štvornásobok priemernej mzdy v slovenskej ekonomike) sa už ďalšie odvody neplatia.
Platenie odvodov sa teda bude končiť pri pomyselnej hranici príjmu približne 3 200 eur mesačne. Ak teda bude pracovať na dohodu človek s príjmom 3 200 eur mesačne, nezaplatí žiadne odvody ani z plánovaného zodvodnenia príjmov na dohodu, ani z prípadných zlatých padákov či iných výnimočných príjmov, napr. z dividend či podielov na zisku s. r. o.
Odstupné by malo kompenzovať pracovníkovi stratu príjmu po skončení zamestnania a zamestnávateľ s takýmito výdavkami musí počítať. Súbeh výpovednej lehoty a odstupného nerieši problém v podobe prudkého zníženia príjmu po skončení pracovného pomeru zamestnanca.
Zamestnanci vo vyspelých štátoch si môžu odpočítať z ročného daňového základu v daňovom priznaní náklady na hľadanie si nového zamestnania (cestovné výdavky na pracovné pohovory, ubytovanie a paušálne náklady na stravné, ak „pracovná cesta“ trvala dlhšie ako 12 hodín a pod.) O takýchto daňových výhodách môžu naši občania iba snívať. Náklady takého charakteru u nás nie sú u fyzických osôb uplatniteľným nákladom, okrem SZČO, ktorí si ich môžu vykázať ako služobnú cestu spojenú so získavaním nových zákaziek a objednávok.
Nárok na odstupné v súbehu s výpovednou lehotou je súčasťou základu sociálneho štátu. Úlohou odborov v tejto veci je nájsť prijateľný kompromis medzi ochranou sociálnych štandardov zamestnancov a záujmami zamestnávateľov.