Tresky a plesky
Ak človek zostáva pridlho iba s vlastnými myšlienkami, môže nadobudnúť dojem, že sa pohybuje po celkom bezpečnom poli a takpovediac v domácom prostredí. Veď myšlienka vyzerá sprvu úplne nevinne, až kým sa zrazu nevzopne.
A aj keď neprichádza rovno z Platónovej nadpozemskej ríše ideí, ale sa v bolestiach rodí napríklad iba pri treske v majonéze upgradovanej desaťstupňovým pivom, vôbec to neznamená, že subjekt nemôže dospieť v konečných dôsledkoch až k dramatickému boju o túto cennú trofej.
Obdobnú situáciu akoby metaforicky zobrazil americký spisovateľ Ernest Hemingway v slávnej novele Starec a more. A úplne presne, lebo boj starého rybára o úlovok, z ktorého doviezol do prístavu iba kostru, v nej vôbec nevyznieva ako porážka.
Podobné kostry však dnes prichádzajú z politického mora myšlienok pomerne často. Isto nie náhodou sa rodia už v tomto, výživného mäska zbavenom tvare v súvislosti so štrajkom učiteľov. O situácii učiteľov sa preto vždy môžeme dozvedieť niečo nové rovno v istom mienkotvornom denníku: „Na prechode od alfabetickej do audiovizuálnej kultúry je evidentné, že podiel školy na výchove a vedomostiach sa výrazne, ehm, relativizuje.“
Je to vlastne myšlienka o praktickej nevyužiteľnosti učiteľov, ktorá zákonite nastupuje s formuláciou nejakého nového poriadku ako napríklad toť v Tretej ríši: „Každý feldvébel (t. j. poddôstojník) môže byť učiteľom, ale nie každý učiteľ môže byť feldvéblom!“
Iste to platí aj v modernom audiovizuálnom prostredí. A s prihliadnutím k nemu je učiteľov naozaj veľa, keďže na súčasné vzdelanie stačí farebný televízor. „Napríklad, povráva sa, že učiteľov je na Slovensku o tisícky viac, ako by bolo treba…“
To je tiež fascinujúca myšlienka, pretože ak by sa tieto tisícky zbytočných učiteľov prepustili, mohlo by zostať viac peňazí pre ostatných. Napríklad, keby na Slovensku zostali iba dvaja učitelia, mali by mnohomiliónové platy.
Ale ani to by nemuselo pomôcť, lebo aj títo dvaja by mohli v spoločnosti predstavovať odpad: „Finančná motivácia je skrátka dvojsečná vec, ktorá automaticky neskvalitní odpad, ktorý sa hlási na pedagogické fakulty.“
Každý, kto niekedy bol na nejakej pedagogickej fakulte, musí potvrdiť, že sa tam stretol iba s odpadom, podľuďmi a inou čvargou. To je však zároveň momentom, keď sa tresky ideí takpovediac menia na ich nespochybniteľné plesky: „Napriek tomu príjmy učiteľov rástli dvadsať rokov (po roku 1991) aj v reálnom vyjadrení, takže aj oni spolu s nami všetkými sú dnes členmi najblahobytnejšej spoločnosti, aká kedy na území zvanom Slovensko existovala.“
Plesky sú už potom pravou nadšenou oslavou ducha: „Učiteľstvo je poslanie, kde tí, ktorí robia dobre, nachádzajú svoju odmenu aj v nepeňažnom vyjadrení. Napríklad denne a roky sa môžu tešiť z výsledkov svojej práce, ktoré im rastú pred očami…“
Veď aj ten, kto by sa napokon tešil na nejaké múdre slová venované štrajkujúcim učiteľom, má ich mať: „Párty sa skončila, nadišiel čas splácať dlhy."